Včera večer som po veľmi dlhom čase mal tu nemilú možnosťnavštíviť našu nemocnicu. Strávil som v nej niečo cez hodinu, a taksom mal možnosť si ju celú poriadne obzrieť. Pripadal som si akov podradnom väzení alebo v schátranej kultúrnej pamiatke. Pamiatke na tiečasy z pred 50 rokov, keď sa táto nemocnica mala ešte čím popýšiť. Dnesje, ale jej stav zúfalý. Omietka padá zo stropov i stien, drevené okenicebez laku, popraskaná podlahu a všade tie škaredé žlté kachličky. Pochodbách stáli vedľa seba staré celokovové vozíky. Presne tie, ktoré poznámz historických filmov o druhej svetovej vojne.
Na chvíľku sa mi podarilopristaviť si jednu z lekárok, ktorá mala nočnú službu. Jej profesiadoktorky je neskutočne krásna. Lieči ľudí, plní poslanie, každý deň zúročujesvoje nezameniteľné skúsenosti a v neposlednej rade aj vedomosti.Povolanie lekára je neskutočne obetavá najmä potom, čo som sa dozvedel, že jejplat je 120 Sk na hodinu v hrubom. Spýtal som jej aj na poslednúnovelizáciu zákonníka práce, ktorý jej určuje maximálny počet odpracovanýchhodín. Šibalsky sa usmiala, mykla plecom a povedala, že s jehododržiavania si ťažkú hlavu nerobí. Humorne podotkla, že zákony sú tu na to,aby sa obchádzali. Ale o tom nechcem písať. Potom ako som sa dostal naizbu na internom oddelení som nechcel veriť vlastným očiam, kdeže sú to tí ľudiaubytovaní. Keby som si lôžko zriadil doma v pivnici určite by bololuxusnejšie a pohodlnejšie. V izbách a chodbách bolo cítiť smrť,teda aspoň mne to tak pripadalo. Všade bolo počuť kašeľ starých ľudí, vŕzganiepružín v posteliach.
Zisťujem, či si nemôžeme zaplatiťnejakú nadštandartnú izbu pre jednu osobu. Bol som veľmi prekvapený, keď somdostal zápornú odpoveď. Lekárka však bola na toľko ochotná, že nám dalakontakty aj na iné nemocnice, aby sa informujeme tam. Ako prvú skúšame Žilinu.Odpoveď je záporná, že niečo podobné je iba hudbou veľmi vzdialenej budúcnosti.Dosť ma to zarazilo, Žilina ako piate najväčšie mesto na Slovensku nedokáže ponúknuťniečo nadštandartné, samozrejme, že za príplatok. Obvolávame bratislavskénemocnice. I keď táto služba už dorazila do hlavného mesta, je plneobsadená. Na koniec sme zmierení, že budeme musieť zostať v tejto,prepáčte za výraz, diere.
Jeneuveriteľné, že nie len súčasná vláda rieši problémy, ktoré v konečnomdôsledku na blaho občana nebudú mať takmer žiadny dopad, ale to, že našezdravie a starostlivosť oň zastala pred 40 rokmi, to tu asi nikohonetrápi. Kedy sa dočkáme ucelenej koncepcie zmien v zdravotníctve, takejkoncepcie, ktorá si bude naozaj vážiť občanove zdravie.