Denníky, týždenníky takmer všetky printovéi neprintové média každodenne podávajú svojím čitateľom, poslucháčoma divákom dôkazy o tom kam nássvojimi krokmi vedie súčasná koalícia. A aj napriek tomu vládnym stranámaj naďalej narastajú preferencie. SMERU-SD určite, SNS taktiež, iba HZDS stojína svojich povolebných preferenciách. Ako keby média strácali svoju silua oponent súčasnej vládnej garnitúry tak padá na kolená. Všetkých všakz omylu vyviedol denník SME, ktorý otvoril tému kšeftovania na Slovenskompozemkovom fonde. Koalícia dostala od médií prvú veľkú facku. Takú veľkú, že siju všimol aj obyčajný občan. Koalícii začali klesať preferenčné percentá (nieo moc aj po znížení by to stačilo na ústavnú väčšinu a pre tých, ktoríveria v zázrak je to aspoň aká taká nádej).
Premiérvšak určite nezostane svojej nálepke „top populistu“ nič dlžný a tátokauza skončí (ak už neskončila) v jeho súkromnej zbierke. Veď užo dva mesiace dostanú dôchodcovia svoje januárové vianočné darčekya obľúbenosť SMER-u a koalície opäť porastie. Po vyhratýchbojoch proti privatizácií, DSS-kám, zdravotným poisťovniam nakoniec vyhrá ajten s obchodnými reťazcami. Fico-volič bude opäť skákať s nadšením odtej neuveriteľnej sociálnej solidarity. To, že víťazstvo sa ho takmer nedotkne,teda pozitívne určite nie, to ho netrápi.
Akokeby bol slovenský občan úplne slepý a nevidel, čo sa deje. Ale on vidí,iba je lenivý. Pravicové teórie o raste ekonomiky, či životnej úrovneakoby sa mu zdali zložitými. Ale oni nie sú. Oni riešia otázky budúcnosti,snažia sa udržať súčasný ekonomický rast a zvyšovanie životnej úrovne ajpre budúce generácie. Obyčajného človeka však takéto problémy netrápia. On žijednešok a plánuje tak maximálne päť rokov dopredu. On potrebuje aby mupečené holuby padali priamo na tanier. Práca mu začína smrdieť, veď štát tozaplatí. Zoberie tým odporne bohatým, tým s tými luxusnými autami, vilamia dá nám chudobným. Tu si, ale občan pletie pojmy s dojmami. On nieje chudobný, ale lenivý.
Minulosťuž nás naučila, že bohatší môžu byť už len chudobnejší a chudobný eštechudobnejšími a slovné spojenie sociálna rovnosť stráca význam aj akometafora.
Stálesa oháňať tým, aký sme zaostalý oproti západným krajinám už je na smiech. Onipre svoj rozvoj niečo urobili, my takmer nič. A ani nespravíme pokiaľ námbudú sociálne dávky voňať viac ako práca. Úlohou štátu je zabezpečiť občanompracovné príležitosti a nie platiť ich lenivosť. A pokiaľ bude tak torozmýšľať tá väčšina obyvateľstva, ktorá podporuje súčasnú najsilnejšiu vládnustranu SMER ani tá štvrtá veľmoc nám nebude nič platná. Ale skúšať to môžestále (pokiaľ im to niekto nezakáže). Raz to určite príde. Len aby sme tu opäťnemali 17. november ´89.
