Korupcia! Všetci ju vidíme, ale nikto na ňu nie a nie ukázať. Výstrelom do tmy je azda iba korupčná aféra okolo V. Wänkeho a aj o tej si takmer všetci myslia, že dotyčný bol iba obetným baránkom "vyššíh kruhov".Ďalej sa v súvislosti s korupciou rozpráva už iba v nižších súťažiach. Korupčné aféry prelomili ľady aj vo veľkých futbalových krajinách, pre príklad nemusíme cestovať ďaleko, stačí sa pozrieť cez našu západnú hranicu. To, že je paňou aj nášho futbalu je očividné. Jeden príklad za všetky. V sezóne 2006/2007 odohrali, prinajmenšom, veľmi zaujímavé stretnutie dva corgoň ligové celky, FC Spartak Trnava a Artmedia Petržalka (2:1). Fanúšikovia boli zhrození, lietali "bicykle". Každé médium, okrem televízie JOJ (prečo asi?) venovalo tomuto stretnutiu krátku reportáž, denník Šport pár strán, ale ľady sa nepohli. A ako to tak vyzerá dnes, ani sa nepohnú. Aj nad týmto i keď ešte nie ukončeným ročníkom visí niekoľko otáznikov, najmä, čo sa týka výkonu rozhodcov v niektorých stretnutiach. Vo svojich reportážach sa do rozhodcov opäť obuli média, okrem jednej televízie, TA3 (ďalšia zátvorka, nech si každý domyslí). Našej a nie len najvyššej futbalovej súťaži chýba transparentnosť, negatívne sú určite aj veľmi úzke vzťahy medzi majiteľmi klubov.
Merítkom úspešnosti sú v každom športe fanúšikovia, najmä ich množstvo. Keď sa niekto pozrie na návštevnosť našich štadiónov, musí si povedať, máme tu problém. Návštevnosť sa pohybuje okolo 3000, pričom najmenšia bola 500 a najvyššia okolo 15 000. Ale aj napriek tomu sú oči kompetentných stále zatvorené. Hlavným problém vidím v tom, že slovenské kluby sú absolútne nezávislé od množstva predaných lístkov, na rozdiel od vyspelejších klubov. Ale za neustálym vyháňaním fanúšikov zo štadiónov nestojí iba neatraktivita stretnutí, sú to aj média, polícia a samozrejme samostatné SFZ. Naše futbalové prostredie zabíjajú napríklad pondelkové prenosy, na čo poukázali takmer všetky fankluby corgoň ligových tímov, nemožno opomenúť ani televíziu JOJ, ktorá si z fanúšikov vytvorila lovnú zver.
Slovenská futbalová reprezentácia je samostatná téma, to že jej výkony majú iba klesajúcu tendenciu nevidia iba čelní predstavitelia Slovenského futbalového zväzu. Fanúšik už svoj názor vyjadril, o čom rozprávajú aj návštevy na medzištátnych stretnutiach. Ale SFZ je fanúšik ukradnutý. Žiadna perspektíva do budúcnosti a tím, čo vykrikujú, zalepujú ústa. Často sa spomína vulgárne vyjadrovanie fanúšikov na adresu SFZ, či F. Laurinca, Kridlu, atď. Áno, určite je to nemorálne, neetické, ale ako inak môže obyčajný človek zmeniť súčasný stav, nijak a tak si aspoň ako každý "Slovák" zanadáva.
Divák, fanúšik nazvime ho ako chceme, nie je slepý. To, čo sa deje v slovenskej súťaži alebo na reprezentačnej úrovni odradilo okrem niekoľkých skalných takmer všetkých. Všetko ide ruka v ruke, korupcia, úroveň hry, výsledky. Z futbalu sme si spravili fackovacieho panáka a súčasné výsledky sú iba odrazom skutočnosti, kam to naši "kompetentní" za tých 15-16 rokov dotiahli.
A ako niekto komu na tomto športe záleží nemôžem na koniec zabudnúť: "Laurinec von!"
SFZ, korupcia, fanúšik a ďalší bezvýznamný článok
Prepad, prepad a prepad iba takto môžeme pomenovať situáciu v slovenskom futbale, nie len na reprezentačnej, ale aj klubovej úrovni. A kto za to môže? Mňa napadá iba jedno meno, F. Laurinec. On v tom v skutočnosti nie je sám, ale ako prezident Slovenského futbalového zväzu je teoreticky aj prakticky hlavnou hlavou slovenského futbalu. Za tie dlhé roky, ktoré okupuje svoju pozíciu sa vo futbale nepohlo nič dopredu, ale naopak, míľovými krokmi späť. Neviem ako odborníci, ale my laici vieme, kde je pes zakopaný.