Úroveň športu na Slovensku do roku 1989 sa nedá porovnávaťs tou dnešnou. Hlavným cieľom komunistov bolo zo športu vytvoriť výstavnúskriňu komunizmu. Bol to hokej, futbal, atletika, krasokorčuľovanie a veľaďalších športov v ktorých malo aj malé päťmiliónové Slovensko zaknihovanéveľké svetové úspechy. Šport a celá kultúra boli nástroje, ktoré maliudržať obyvateľov šťastnými a dať im zábavu na dlhé víkendy.
Po 93´ ale už na takýto “špás“ neboli ani financie, aniochota pracovať ďalej. Mnohí hovoria, že sme zaspali na vavrínoch. Ale nie!Dôležitejším pre nás bolo, kde čo vytunelovať, prípadne ktorému kamarátovi,bratovi, sestre, strýkovi darovať aký podnik. Športy ako atletika aleboniektoré kolektívne- basketbal, hádzaná padli do zabudnutia. Na čelofutbalových a hokejových zväzov boli dosadení ex-komunisti a namiestonalievania získaných financií späť do športu, ich nalievali do vlastnýchvreciek.
Dnes sa nám to všetko vracia späť a s veľkýmiúrokmi. Slovenská hádzaná sa aspoň tým európskym úspechom ani len nepriblížila,česť basketbalu zachraňovali aspoň ženy, ale aj tam zlatá éra slovenskýchdružstiev skončila. Vo futbale dokážeme vyhrať azda len nad San Marínom,v európskych top kluboch pôsobí len jeden hráč a tí ostatní majúväčšie výkyvy výkonnosti ako mali tohtoročné jarné teploty. Slovenský hokej poroku 2003 už nezopakoval žiaden väčší úspech. Ligový hráči, hrajú len to na čomajú, tí v európskych ligách nie sú na tom o nič lepšie, hráčovv NHL nepribúda, tí, čo sú tam starnú.
Aj napriek všetkých negatívnym faktom si však “kompetentní“z neúspechov nič nerobia a stále sa chvália “množstvom“ vystavanýchfutbalových ihrísk, novými generálnymi sponzormi, bojom proti korupciiv slovenskom športe, ale ruku na srdce, je to boj proti alebo za korupciu.Korupcia v našom športe sa stala takým fenoménom ako hokej, či futbal nacelom svete. Pokiaľ neodstránime tú, naša cesta európskymi a svetovýmišportoviskami sa skončila. Odstránením korupcie môžeme vyslať pozitívni signálsilným sponzorom, ktorý sú neoddeliteľnou súčasťou športu. Vo svete je športsúčasťou veľkého biznisu, ale nie takého ako u nás “vyprať prachy“a utekať preč. Zisk je podmienený úspechom, počtom divákov. A opäťruku na srdce, je to tak aj u nás? Pokiaľ sa nezbavíme tejto zhubnejrakoviny, ktorá nie že ničí, ale zničila náš šport nemôžeme rozprávať o žiadnychplánoch, resp. koncepciách a to je škoda lebo bez nich to vyššienedotiahneme a padneme ešte do väčšieho bahna v akom sme teraz.
