Valverde, Kittel, Sagan vs. Cavandish, Demare, Aru, Bardet, Froome, Yates vs Menties, Uran, Quintana, Grand Colombiere, Potre, Majka, Thomas, Chambéry, Barguil, De Gent, Matthews, Team Sunweb, Mollema, Col du Télégraphe, Col du Galibiere, Roglič, Izoarde, Contador, Voeckler, Zubeldia, Chavanel, Velodrome Bodnar a Kwiatkowski, Team Sky, Champs-Élysées, 3540 km
Aj takto by sa dal veľmi stručne a heslovite napísať priebeh tohtoročných najslávnejších pretekov na svete. 104. ročník bol mojím 18. odsledovaným a určite patril medzi tie najzaujímavejšie.
Od prológu po Vittel
1. etapa – prológ (Düsseldorf – Düsseldorf 14 km) – nám ponúkla na úvod 14 km dlhú časovku, o ktorej som si myslel pred štartom, že bude skôr o prezentácii tímov a jazdcov, ale v skutočnosti sa udiali počas prvého dňa veľmi zásadné veci pre ostatný vývoj pretekov. Udalosťou dňa bol jednoznačne pád Alejandra Valverdeho a jeho predčasný koniec. Náraz do bariéry mal fatálne následky nielen preňho, ale hlavne pre tím Movistar a Naira Quintanu. Ku Quintanovi sa dostaneme ešte neskôr, lebo ten potvrdil, že tohtoročná tour si napísala svoj príbeh sama a vôbec nebrala do úvahy žiadne predpoklady. Okrem nešťastného pádu Valverdeho ma znechutil aj pohlaď na cieľovú listinu. Chris Froome, ako najväčší favorit na celkové víťazstvo, stratil na víťazného Gerenta Thomasa iba 12 sekúnd, pričom Froomovi najväčší súperi mali straty omnoho väčšie. Porte +0,47 min, Quintana +0,48 min, Majka +0,49 min, Martin +0,49 min, Bardet +0,51 min, Aru +0,52 min, Contador +0,54 min a Uran dokonca +1,03 min. Hovoril som si, že už po prvých 14 km má Froome na každého pol minútky k dobru, Quintana nemá Valverdeho, pozrel som si menoslov tímu Sky a prvé čo mi napadlo bolo: „a je po pretekoch“. Sky to bude už len kontrolovať, v niektorých etapách rozdiel ešte navýšia, že to v niektorom zo stúpaní roztrhajú a je hotovo. Najbližších 20 etáp ukázalo, ako veľmi som sa mýlil.
2. etapa – (Düsseldorf – Liége 203 km) – typicky šprintérska, vzbudzovala pozornosť už aj na Slovensku, pretože Peter Sagan mal reálne figurovať v záverečnom šprinte. Víťazom sa stal Marcel Kittel pred Demarom a Greipelom. Náš Peter Sagan skončil na 10. mieste. Kittel sa obliekol do zeleného dresu a Thomas si podľa očakávania udržal žltý dres. Francúzi začali tajne dúfať, že Arnaud Demare v drese francúzskeho majstra bude bojovať o víťazstvá v etapách a celkovo o zelený dres. FDJ tomu úplne podriadil zloženie celého tímu.
3. etapa – (Vervies – Longwy 212,5 km) – prvá a posledná radosť slovenských fanúšikov. Víťazstvo Petra Sagana sa zrodilo za okolnosti, ktoré nenasvedčovali tomu, že Peter vyhrá svoju 8. etapu na tour. V dojazde sa ocitol podľa mnohých moc skoro na špici, následne mu vyskočila noha z „kufra“, kde získali naňho ostatní tri zábery. Napriek tomuto Peter prešiel cieľom prvý. V bodovacej súťaži o zelený dres sa dostal na tretie miesto za Demara a Kittela a všetci Petrovi fanúšikovia sa tešili na ďalšie dni. Vďaka bonusovým sekundám za víťazstvo sa Sagan dostal v celkovom poradí na 4. miesto. Žlté tričko obliekal stále Gerent Thomas.
4. etapa – (Mondorf-Les-Bains – Vittel 207,5 km) – minerálna voda z tohto mesta mala veľmi horkastú chuť a dovolím si napísať, že nie len pre fanúšikov Petra Sagana. Unáhlené rozhodnutie rozhodcov a vyradenie Sagana z pretekov po incidente s Cavandishom spustilo nevôľu, hystériu, nenávisť, opovrhovanie a mnoho ďalších veľmi negatívnych reakcií. Myslím si, žeby málokto vedel, kto bol etapovým víťazom, všetci ale vedia o súboji Sagana s Cavandishom. Víťazom etapy sa stal francúzsky majster Arnaud Demare pred Kristoffom a Greipelom. Celkové poradie o žltý dres zostalo bez zmeny, zelený patril Demarovi, ktorý viedol pred Kittelom o 43 bodov a pred Matthewsom o 58 bodov. Francúzsko sa tešilo aj z bieleho dresu, ktorý obliekol Pierre-Roger Latour z tímu AG2R.
Po 4. etape delíme tohtoročnú tour z pohľadu slovenského fanúšika na tour so Saganom a bez Sagana. Môžeme donekonečna polemizovať, čo by bolo keby, ale môj názor je taký, že pre skutočného fanúšika cyklistiky je tour aj bez Sagana vynikajúca, zaujímavá a napínavá. Rozhodnutie rozhodcov bolo určite unáhlené, ale či chceme alebo nechceme, musíme ho rovnako ako Peter akceptovať. Verím tomu, že mnoho ľudí už prenos v TV nezaplo, je na škodu, že mnohí zrušili cestu do Francúzska, ale je veľmi naivné si myslieť, že bez Sagana to nejde. Opakujem, že skutočný fanúšik sedel pri TV alebo priamo bol na pretekoch. Pretože tour sa ešte len začínala a to najzaujímavejšie ešte len prišlo.
Žltý Froome, Aru vyhráva v správny čas, Kittel nedáva šprintérom šancu, Porte už pozeral „zubatej“ do očí
5. etapa – (Vittel – La Planche des Belles Filles 160,5 km) – do etapy nenastúpil Mark Cavandish pre zdravotne problémy po páde a vylúčenému Saganovi nepomohlo ani odvolanie sa jeho tímu Bora Hansgrohe. Profil trate napovedal tomu, že o víťazovi sa bude rozhodovať v poslednom stúpaní 1. kategórie. 8 km dlhé stúpanie, ktoré možno malo byť akýmsi prvým testom na ďalšie dni. No tento nenápadný test bol začiatkom zápletky o celkové víťazstvo. Fabio Aru nastúpil v najlepšom momente ako mohol, Ch. Froome nedokázal jeho nastúp zachytiť a s 20-sekundovou stratou prišiel do cieľa na 3. mieste. Druhý Martin stratil na prvého Taliana 16 sekúnd. Keďže Aru získal 10 bonusových sekúnd, Martin 6 sekúnd a Froome 4 sekundy, v celkovom poradí sa udialo pár zaujímavých zmien. Froome si obliekol prvýkrát žltý dres, keďže Thomas dorazil 40 sekúnd za prvým na 10. mieste. Celkové poradie po 5. etape bolo, že za Britom Froomom sa zoradili jazdci takto: G. Thomas +0,12 min, F. Aru +0,14 min, T. Martin +0,25 min, R. Porte +0,39 min. Navyše, Aru sa obliekol do bodkovaného dresu pre najlepšieho vrchára a začalo byt všetko zrazu zaujímavejšie. Jedno 8 km stúpanie síce Frooma dostalo na čelo, ale celkovo stratil na svojich konkurentov. Biele tričko už patrilo Simonovi Yatesovi, ktorému na krk dýchali Latour a Juhoafričan Louis Meintjes. Zelený dres zostal domácemu Demarovi.
6. etapa – (Vesoul – Troyes 216 km) – rovinatá etapa, ktorá ponúkla víťazovi 50 bodov v súťaži o zelený dres. Pelotón pustil do úniku trojicu jazdcov (F. Backaert, V. Laengen, P. Quemeneur), ktorá zobrala najviac bodov na šprintérskej prémii. Následne z pelotónu boli najrýchlejší Demare a Matthews. Tu som si začal všímať jednu vec, ktorá si myslím, že mala veľký vplyv na osud Macela Kittela. Nemecký šprintér bol na zelených prémiách veľmi pasívny. Šetril síce sily na záverečný špurt, ktorý bol bodovo viac ohodnotený, ale jeho súperi väčšinou končili dojazd hneď za ním. Postupne budem upozorňovať na túto Nemcovu ľahostajnosť a čo to nakoniec prinieslo. Napriek tomu, ako bol Kittel ľahostajný k rýchlostným prémiám na dojazde etapy, jeho bicykel preťal čiaru ako prvý. Tentokrát porazil Demara a Kristoffa a pripísal si druhé víťazstvo na 104. ročníku tour. V celkovom poradí sa neudiali žiadne zmeny, Froome, Aru a Yates zostali v dresoch, v ktorých nastupovali do etapy. Poradie v boji o zelený dres vyzeralo na prvých troch miestach takto: Demare 170 bodov, Kittel 143 bodov, Matthews 96 bodov.
7. etapa – (Troyes – Nuits-Saint-Georges 213,5 km) – ďalšia rovná placka, kde sa bojovalo hlavne o body do súťaže o zelený dres. Šprintérskou prémiou prešiel ako prvý únik štyroch jazdcov (M. Mori, M. Mouet, Y. Gene a D. Van Baarle). Z pelotónu následne najviac bodov brali Talian Colbrelli a Nemec Greipel. Kittel prešiel prémiou opäť za Demarom a Matthewsom a získal len 4 body. No v cieli to bol fantastický súboj. Kittel porazil Nóra Boassona-Hagena, no kto videl ten dojazd, tak vie, že to bolo o milimetre. Austrálčan Matthews skončil na treťom mieste. Kittelov víťazný hattrick bol na svete. Francúz Demare finišoval až na 11. mieste a to ho stalo zelený dres. Kittel sa obliekol do zeleného, Demare strácal 15 bodov a Matthews zdalo sa že priepastných 74 bodov. Všetky ostatné dresy obhájili svoji majitelia z predchádzajúcej etapy a nič zásadné sa neudialo.
8. etapa – (Dole – Station des Rousses 187,5 km) – predjedlo, ktoré malo začať chutiť vrchárom. Poďme ale od začiatku. Na 45 km bola vypísaná rýchlostná prémia, kde prišiel pelotón vcelku a šprintéri mali možnosť bojovať o plnú porciu bodov. Šprint najlepšie zvládol Greipel pred Matthewsom a tentokrát vpredu figuroval aj Marcel Kittel. U Demara sa začali vyskytovať zdravotné problémy a to až také, že z prémie nezískal ani bod. Kittel si vytvoril 30-bodový náskok pred Demarom a pred Mattehwsom to bolo 72 bodov. Po prémii šprintéri zvesili nohy a začal sa bol o víťazstvo v etape. Priestor dostal únik, v ktorom boli R. Gesink, J. Calmejan, S. Pauwels, W. Barguil, J. Bakelants, G. van Avermaet a N. Roche. Veľmi silná zostava s kvalitnými klasikármi, ktorá išla jednoznačne po víťazstve v etape. Pod posledné stúpane 1. kategórie dlhé 16 km prišla skupinka spolu, ale najlepšie nohy mal nakoniec domáci Lilian Calmejan a získal etapové víťazstvo o 38 sekúnd pred Robertom Gesinkom a Francúzom G.Martinom. V súťaží o najlepšieho vrchára víťaz etapy Calmejan vyzliekol z bodkovaného dresu Fabia Arua. Na celkovom poradí sa nezmenilo nič, keďže celá skupina favoritov dorazila spolu 50 sekúnd za víťazom. Listinu jazdcov, ktorí dorazili do cieľa uzatváral Juraj Sagan so stratou +40,30 min.
9. etapa – (Nantua – Chambéry 181,5 km) – označovaná aj ako kráľovská etapa. Profil tvorili tri horse kategórie a ako čerešnička na torte 13 km dlhý a prudký zjazd. Etapa začala od začiatku nástupom do úniku a na prvej prémii 2. kategórie, ktorá bola na necelom 4. km, bol prvý T. Pinot. Tento Francúz vo farbách FDJ získal aj ďalšiu prémiu 3. kategórie pred Thomasom de Gentom. Únik tvorilo veľa zaujímavých mien, ale najzaujímavejší jazdec, ktorého tam málokto čakal, bol Michael Matthews z tímu Sunweb, keďže sme ho videli bojovať s Kittelom hlavne v rovinatých dojazdoch. Tu už Kittel začal tušiť, že nie Demare, ale Matthews bude najväčším konkurentom o zelený dres. Tento tím mal vpredu troch jazdcov (Barguil, Geschke a Matthews) a viacmennej určovali dianie v skupine. V etape sa nebojovalo len so stúpaniami, ale aj s pádmi. Tie priniesli koniec Manueleho Moriho, ktorý si zlomil lopatku, a v tom istom páde bol zapletený aj Robert Gesink, ktorý musel rovnako pre zranenie odstúpiť. Tím Lotto Jumbo prišiel ešte v tejto etape aj o Josa van Emdena. Prvá najnáročnejšia horská kategória tohoročnej tour bola na 67 km a bolo to 10,5 km dlhé stúpanie s priemerom 9 % na Col de la Biche. Vpredu sa odohrával tvrdý boj o body do vrchárskej súťaže, zatiaľ čo v pelotóne favoriti strážili jeden druhého. Vrchol stúpania ako prvý dosiahol Slovinec P. Roglič pred Francúzmi Villermouzom a Barguilom. V následnom niekoľkokilometrovom zjazde skončil na zemi a celkovo na pretekoch Gerent Thomas z tímu Sky, ktorý obliekal prvé štyri etapy žlté tričko. Na rovnakom mieste padol aj líder na celkové poradie tímu Bora Hansgrohe Rafael Majka. Pre Poliaka to bol rovnako fatálny pád, no ten ešte etapu dokončil, ale na ďalšiu už nenastúpil. Po nepríjemnom zjazde čakal na pretekárov jeden z najznámejších kopcov, cez ktoré sa na Tour de France jazdí. Grand Colombier, na ktorom sa nachádzajú úseky s 22 % stúpaním. Ešte kým spomeniem, ako dopadlo toto stúpanie, treba spomenúť jednu veľmi dôležitú vec. Za pelotónom sa už počas prvých stúpaní začalo tvoriť grupetto zo šprintérov, ktoré si malo kontrolovať limit dojazdu. V tejto skupine sa pôvodne nachádzal aj Arnaud Demare, ktorý bol Kittelovovym najväčším rivalom v boji o zelený dres. Demare mal však zdravotné problémy a postupne nestačil ani tempu grupetta. S Demarom zostali ešte štyria spolujazdci z FDJ, a to Litovec Konovalovas, Talian Guarnieri a Francúz Delage. Späť na Colombiere. So stúpaním si najlepšie poradil Warren Barguil a začal si postupne budovať pozíciu na čele vrchárskej súťaže. Po zjazde z Columbieru bola na 126 km vypísaná šprintérska prémia, ktorú jednoznačne získal Micheal Matthews. Opäť ďalší signál, že Kittel to bude mať veľmi ťažké, pretože Matthews sa javil ako veľmi komplexný jazdec, keďže dokázal šprintovať po dvoch najťažších horských kategóriách. Team Sunweb ďalej pokračoval útokom na poslednú horskú prémiu najvyššej kategórie a úspešne, pretože Warren Barguil bol na jej vrchole na prvom mieste a pripísal si ďalších 20 bodov a stal sa jedným z najvážnejších kandidátov na zisk bodkovaného dresu. Keďže za Barguilom na vrchol Mont du Chat prišli hneď favoriti na celkové poradie, začala sa stíhacia jazda, na ktorú doplatil krkolomným pádom Ritchie Porte s Danielom Martinom. Bol to hrôzostrašný pád, po ktorom sme videli v nepríjemnej zatáčke ležať Porteho bez pohybu na zemi. Martin zázračne sadol na bicykel a pokračoval v etape. Porte skončil so zlomenou panvou v nemocnici, ale údajne ho nemuseli ani operovať. Pár kilometrov pred cieľom skupinka favoritov dobehla Barguila a finišovalo sa o víťazstvo v etape šprintom, ktorý vyhral Rigoberto Uran, a to napriek technickému hendikepu. V celkovom poradí si vďaka skvelému výkonu vylepšil postavenie aj Dán Jakob Fuglsang, ktorý sa posunul na 5. miesto. Na záver treba ešte spomenúť, že časový limit etapy nestihol Demare a jeho traja domestici, náš Juraj Sagan, Mark Renshaw a Matteo Trentin. Jazdcov čakal po tomto náročnom dni prvý voľný deň a presun pod Pyreneje, kde sa mali začať etapy druhého týždňa.
Prvý týždeň priniesol veľké množstvo odstúpení zvučných mien. Tour prišla o Valverdeho, Sagana, Cavendisha, Majku, Yatesa, Demara, Reshawa, Porteho, Gesinka. Ak by sme to dali do jedného tímu, bola by to veľmi slušná zostava. Francúzi po odstúpení Demara našli svojho nového hrdinu Barguila a rovnako aj Bardeta, ktorý po prvom týždni strácal na Frooma +0,51 min. Všeobecne sa očakávalo, čo prinesú pyrenejské kopce a ako bude pokračovať súboj Kittela s Matthewsom.
Froome odkryl slabé miesta, Kittel stratil nemožné, Barguile kráľom vrchov
10. etapa – (Périgueux – Bergerac 178 km) – hneď na úvod etapy potvrdil Poliak Majka svoje rozhodnutie nepokračovať v pretekoch. 9. etapa zredukovala štartové pole o 13 jazdcov. Pred nami bolo 178 km roviny, na ktorej sa čakalo, ako na tom bude Kittel, Matthews a ostatní šprintéri. Šprintérsku prémiu získali odskočení Francúzi Offredo a Gespert. Z pelotónu mali najlepšie nohy A. Greipel s M. Kittelom. Etapa mala klasický priebeh, cyklistov z úniku pár kilometrov pred cieľom pohltil pelotón a rozhodovalo sa v záverečnom šprinte. Marcel Kittel potvrdil, že ťažko mu niekto bude konkurovať na cieľovej páske a zapísal si štvrté víťazstvo pred J. Degenkolbom a D. Groenewegenom. Matthews prišiel do cieľa až na 13. mieste a Kittel mal v tomto momente náskok 102 b, Froome, Barguile, Yates obhájili svoje tričká, keďže sa nič zasadne v etape nestalo.
11. etapa – (Eymet – Pau 205 km) – pred touto etapou visela vo vzduchu len otázka, či niekto dokáže zabrániť tomu, aby M. Kittel nezískal piate víťazstvo. A vôbec, či si dokáže vypracovať už taký náskok v bodovacej súťaži, že už mu ju bude stačiť iba kontrolovať. Skutočnosť bola taká, že Nemec prišiel do cieľa a jeho víťazné gesto bola ruka nad hlavou ukazujúca päť prstov. Na druhom mieste skončil Dylan Groenewegen a tretí Nór Boasson-Hagen. Kittelovi sa to podarilo, vytvoril si 133 b náskok pred Austrálčanom Matthewsom a už len utopisti verili tomu, že Kittel nedonesie do Paríža zelený dres. V tejto etape prišla Astana o dôležitého muža Daria Catalda, ktorý mal byť jedným z hlavných ťahúňov pre Fabia Aruho do vrchárskych etáp.
12. etapa – ( Pau – Peyragudes 214,5 km) – prvá pyrenejská etapa s jedným horse stúpaním na Port de Balés a dojazdom na horskej prémii 2. kategórie. Od začiatku sa vytvoril únik, v ktorom boli, okrem iných jazdcov, aj Kittel s Matthewsom. Cieľom bola jednoznačne rýchlostná prémia na 90 km, na ktorej bol Austrálčan úspešnejší. Po prémii Kittel opustil skupinu a tá pokračovala na ďalšie dve horské prémie. Prvú, ktorá bola 2. kategórie, vyhral Thomas de Gent a druhú 1. kategórie paradoxne M. Matthews pred de Gentom. Matthews takticky nedovolil de Gentovi získať plný počet bodov, aby sa Belgičan čo najmenej približoval Matthewsovemu kolegovi Barguilovi. Nasledovalo stúpanie na spomínanú horse kategóriu vrchol Port de Balés. Pod vrcholom nastúpil Steve Cummings Thomasovi de Gentovi a bol na vrchole ako prvý, Barguil si odskočil od pelotónu na konci stúpania a získal 10 bodov, čím si držal de Genta na dištanc. Do záverečných dvoch stúpaní išiel už pelotón spoločne. Stúpanie bolo spojené tak, že jazdci najskôr museli absolvovať 10 km stúpanie na vrchol Col de Peyresourde a následne po kratučkom zjazde cieľové stúpanie, ktoré bolo síce iba 2,4 km dlhé, ale malo sklon 8,4 %. Pelotón prišiel pod cieľový kopec vedený tímom Sky. Rozhodovalo sa na poslednom 500 m dlhom najprudšom úseku, kde mal Francúz Bardet najviac síl a prišiel do cieľa prvý pred Aruom a Uranom. Froome skončil s 22-sekundovou stratou na 11. mieste, a keďže prví traja brali aj sekundové bonifikácie, Froome musel vyzliecť žlté tričko a odovzdať ho Talianovi Aruovi. Treba dodať, že Alberto Contador vypadol definitívne von z hry spolu s Nairom Quintanom, pretože stratili v cieli na prvého +2,05 min. Boj o žltý dres sa touto etapou opäť zamotal a celkové poradie po 12. etape bolo: 1. Aru, 2. Froome +0,06 min, 3. Bardet +0,25 min, 4. Uran +0,53 min, 5. Martin +1,41 min. Pre zaujímavosť, strata 8. Quintanu bola +4,01 min a 11. Contadora +7,14 min. Vrchárska súťaž bola v réžii W. Barguila 70 bodov pred de Gentom 32 bodov a P. Rogličom 30 bodov. V súťaži o biely dres S. Yates bol síce o 20 sekúnd pomalší v cieli ako L. Mentjes, ale stále mal pohodlný, vyše 2-minútový náskok pred Juhoafričanom.
13. etapa – (Saint-Girons – Foix 101 km) – novinkou na Tour de France bola krátka vrchárska etapa. Francúzsko oslavovalo pád Bastily a ako to býva zvykom, čakal sa útok na etapové víťazstvo hlavne od domácich jazdcov. Na 101 km dlhej etape boli vypísané tri vrchárske prémie 1. kategórie. Etapa sa začala útokom trojice S. Chavanel, P. Gilbert a A. De Marchi, ktorá prešla prvá cez šprintérsku prémiu. Na prvý vrchol pokračoval osamote už len Talian De Marchi, prenasledovaný Conatadorom, Landom a Barguilom. Na druhú horskú prémiu už prišiel Contador s Landom ako dvojička prenasledovaná Barguilom a prebudeným Nairom Quintanom. Na tretej prémii, ktorá bola na 74 km sa jazdci spojili do veľmi silnej štvorice, ktorá prišla až do cieľa. V záverečnom špurte bol najsilnejší Barguil pred Quintanom a Contadorom. Francúzi mali osladenú oslavu štátneho sviatku a začal sa rodiť nový domáci hrdina, ktorý by mohol ísť v šľapajach legendárneho Richarda Virenqua. Aru a Froome si ale postrážili náskok víťazov a prišli do cieľa so stratou +1,48 min. Daniel Martin síce odskočil v zjazde favoritom a získal do celkového poriadia 10 sekúnd k dobru, no neustrážil si D. Landu, ktorý ho odsunul na 5. miesto. Aru si obliekol opäť žlté tričko no došiel aj o posledného domestika do kopcov Jakoba Fugelsanga. Tím Astana výrazne stratil na svojej sile.
14. etapa – (Blagnac – Rodez 181,5 km) – končila v meste Rodez, kde pred dvomi rokmi neúspešne finišoval Peter Sagan s Gregom van Avermatom. Po dvoch ťažkých horských etapách sa očakával opäť súboj šprintérov. Na začiatku sa vytvoril päťčlenný únik, v ktorom bol opäť Thomas de Gent. Ten prešiel aj prvý šprintérskou prémiou a rovnako aj nasledujúcimi vrchárskymi prémiami 2. kategórie. Pelotón neskôr dobehol únik, ale de Gent sa nevzdával a snažil sa ešte niekoľko kilometrov sám na špici. No aj táto snaha bola márna a neúnavného Belgičana pelotón pohltil. V hromadnom dojazde triumfoval Michael Matthews pred van Avermatom a Boasson-Hagenom. Matthews stiahol Kittelov komfortný náskok na 99 b. Fabio Aru stratil žltý dres nepochopiteľnou chybou, keď sa v záverečných kilometroch nedržal na začiatku pelotónu, ale zbytočne sa zasekol v zadnej časti a pri rýchlom dojazde nastala situácia, ktorá pole natiahla a roztrhla tak, že Aru mal v cieli stratu +0,25 m na prvého Matthewsa. Tvrdo vybojovaný dres zadarmo odovzdal Chrisovi Froomovi.
15. etapa – (Laissac-Sévérac l'Église - Le Puy-en-Velay 189,5 km) – ktorej réžiu mala v rukách 28-členná skupina, ktorá sa tvorila dlhé kilometre od začiatku etapy. Jazdci si postupne nasakovali do úniku, ktorý už zdolával prvé horské stúpania. Prvé tri prémie sa stali korisťou Warrena Barguila i napriek tomu, že v úniku bol spolu s Rogličom. Barguil si vytvoril v tejto etape rozhodujúci náskok, keď získal 22 z 23 možných bodov a pred Slovincom si vytvoril 78-bodový náskok. Šprint na 96 km vyhral Austrálčan Matthews a opäť čosi ukrojil z Kittelovho náskoku, ktorý nebodoval. Dramatická situácia nastala pri stúpaní na Col de Peyra Taillade, keď Froome mal technické problémy. Kwiatkowski ukázal, aký je zručný a svoje zadné koleso prehodil namiesto Froomoveho, ktorý pokračoval ďalej. Vďaka úžasnej sile svojho tímu sa ešte do vrcholu dotiahli na skupinu favoritov, v ktorej začalo Bardetove AG2R nepríjemne diktovať tempo. Froome a Sky demonštrovali svoju silu a súdržnosť. Z prvej skupinky sa 30 km pred cieľom oddelil Bauke Mollema a svoje neuveriteľné sólo pretavil na víťazstvo v etape. Trek Segafredo oslavovalo prvé víťazstvo na tomto ročníku tour. Všetci favoriti dorazili so 6-minútovou stratou do cieľa, no žiadne veľké zmeny sa v celkovom poradí nekonali. Jedine v prvej desiatke vymenil Damiano Caruso trápiaceho sa Quintanu. Kittelov náskok sa z luxusných 133 bodov začal pomaly znižovať a po 15. etape bol už len 79-bodový.
Druhý týždeň pelotón prešiel Pyrenejami a presunul sa pomaličky pod Alpy. Ukázala sa sila jednotlivých tímov, ktoré mali v hre svojich lídrov na celkové poradie. Sky síce miestami prevyšoval všetkých, ale Bardet sa mohol spoľahnúť na veľmi dobre poskladaný tím okolo seba, Sunweb išiel jednoznačne po víťazstvách v zelenej aj bodkovanej súťaži. Uran a Aru boli na tom podstatne horšie. Astana prišla o Fugelsanga a Catalda, Cannondale síce mal všetkých jazdcov v pelotóne, ale A . Talansky, A. Bettiol a predovšetkým P. Rolland boli pre mňa sklamaním. Odstupy boli minimálne a mohli sme sa tešiť na Alpy. Col du Télégraphe, Col du Galibiere a Izoarde boli zárukou toho, že sa budú diať ešte zaujímavé veci.
Konečne víťazstvo Boasson-Hagena, Kittel odstupuje, slovinský deň na Col du Galibiere, Marseille zamiešalo poradie
16. etapa – (Le Puy-En-Valley – Romas Sur-Isére 165 km) – réžiu dňa si zobrali do rúk jazdci tímu Sunweb, ktorí jednoznačne išli previesť Micheala Matthewsa cez rýchlostnú prémiu k víťazstvu v etape. V hre bolo 50 b do súťaže o zelený dres a Kittel už tušil, že sa blíži to, čomu ešte pred par dňami veril iba málokto. Opäť na začiatku odskočila skupina piatich jazdcov, ktorá prešla prvé dve horské prémie, ale nemecký tím Sunweb kontroloval odstup tak, aby skupinu mal stále na dostrel po rýchlostnú prémiu na 113 km. Všetko zapadalo do plánu Sunwebu a ešte aj to, že Kittel bol v skupinke, ktorá strácala na rýchlostnej prémii 6 minút na pelotón. 15 km pred cieľom Sky spolu so Sunwebom roztrhali pelotón na vetre, vpredu sa ocitla skupina asi 15 jazdcov a nechýbal medzi nimi fantasticky Matthews, ktorý vyhral cieľový šprint pred Boasson-Hagenom a Nemcom J. Degenkolbom. Kittelovi Matthews dýchal na krk už len s 29-bodovým odstupom. Etapu nedokončili P. Gilbert s Georgom Benettom. Celkové poradie zostalo konštante bez zmeny.
17. etapa – (La Mure – Serre Chavelier 183 km) – bola pre fanúšikov cyklistiky sviatkom. Očakávaný Col du Galibiere s prejazdom cez Col du Télégraphe. Táto etapa mohla nielen veľa napovedať, koľko zostalo jazdcom síl do tretieho týždňa, ale sa mohli udiať doležíte zmeny v celkovom poradí. Paradoxne, ešte pelotón nedosiahol ani vrchol prvej prémie 3. kategórie a na 20 km sa ocitol na zemi M. Kittel. Keďže Matthews opäť úradoval v čelnom úniku a mal pred sebou rýchlostnú prémiu, pre doudieraného, znechuteného a domotivovaného Kittela znamenal tento „nevinný“ pád jeho koniec a odovzdanie zeleného trička. Nemecký šprintér odstúpil a Michael Matthews si prejazdom cez rýchlostnú prémiu zabezpečil, že v cieli bude vlastniť zelený dres. Jazdci sa dostali pod prvú výzvu horse kategórie vrchol Col de la Croix de Fer, 24 km dlhé stúpanie s priemerným sklonom 5,2 % . Skupinku v úniku tvorili P. Roglič, B. Mollema, D. Navarro, S. Pauwels, T. Gallopin, J. Attapuma a opäť neúnavný Thomas de Gent. Na začiatku stúpania sa z pelotónu oddelil Alberto Contador, ktorého sa snažil udržať N. Quintana. Po niekoľkých metroch ale jazdec Movistaru nestačil Španielovmu tempu i napriek tomu, že miestami sa zdalo, že Contador sa snaží Quintanu počkať a potiahnuť. Nakoniec sa „el pistolero“ vydal sám na stíhaciu jazdu čela pretekov, kde mal svojho tímového kolegu B. Mollemu. Col de la Croix de Fer ovládol Thomas de Gent pred d. Navarrom a P. Rogličom. V stúpaní na Col du Galibiere, ktoré spolu so stúpaním na Col du Télégraphe meralo 35 km s priemerom 7 %, sa vyselektovala v úniku trojica Contador, Roglič a Pauwels. Slovinec sa stal víťazom na horskej prémii, kde nastúpil pod vrcholom. V pelotóne diktoval tempo tím Sky. Napriek tomu, že R. Bardet aj D. Martin sa snažili niekoľkokrát nastúpiť, Sky išiel fantastické preteky a nedal nikomu šancu. Dokonca ešte do vrcholu mali na dohlaď Contadora s Attapumom. V 28 km dlhom zjazde si Roglič postrážil náskok a prišiel do cieľa na prvom mieste, prenasledovaný Uranom, Froomom, Bardetom a Landom, ktorí v cieli stratili +1,13 min. S ešte väčšou stratou prišli do cieľa etapy Aru s Martinom a stratili v celkovom poradí na Frooma ďalších 27 sekúnd. Pre Taliana Aruho to znamenalo pád na 4. miesto celkového poradia a za Froomom sa vytvoril dvojblok z Urana a Bardeta, ktorí mali rovnakú stratu +0,27 min. Etapu nedokončil jazdec FDJ T. Pinot a tento francúzsky tím mal v pelotóne už len troch jazdcov. Na druhý deň jazdcov čakalo cieľové stúpanie na Izoard.
18. etapa – (Briancon – Izoard 179,5 km) – nakoľko sa predpokladalo, že z jazdcov na celkové poradie má Ch. Froome najlepšiu časovku, táto etapa bola poslednou šancou, ako ohroziť Brita a skomplikovať mu cestu za celkovým víťazstvom. Od začiatku etapy sa vytvoril únik zhruba 50 jazdcov, medzi ktorými nechýbal De Gent. Ten vyhral prvú vrchársku prémiu 3. kategórie a následne aj šprintérsku prémiu. Táto obrovská skupina mala viac ako 7-minútový náskok a postupne sa dostala pod stúpanie 1. kategórie na Col de Vars. Prudké 9,5 km dlhé stúpanie s priemerom 7,5 % sa stalo korisťou Kazacha Lutsenka z tímu Astana. Ten spolu s T. Gallopanom, J. Attapumon a R. Sicardom začali útok na cieľové stúpanie v priesmyku Izoard. Stúpanie mesačnou krajinou, ako sa krajina okolo priesmyku Izoard nazýva, je 14,1 km dlhé a jeho priemerný sklon je 7,3 %. Pelotón vedený tímom AG2R pracoval pre svojho lídra R. Bardeta. Začiatok stúpania vyšiel najlepšie Lutsenkovi, ktorý sa odpútal z prvej štvorice a vydal sa na sólo jazdu s náskokom 4 minúty na pelotón. V pelotóne už na začiatku stúpania mal problém Fabio Aru, ktorý evidentne nestíhal skupinke najsilnejších a neustále si musel doskakovať k hlavným favoritom, čo ho stálo veľké množstvo síl. Na čele Lutsenko neodhadol svoje sily a bol dostihnutý Kolumbijcom J. Attapumom. Pelotón postupne eliminoval aj Attapumov náskok. V tomto čase vyštartoval Warreen Barguil zo skupinky favoritov, ktorého sa márne snažil chytiť A. Contador. Barguil nakoniec tesne pred cieľom predbehol J. Attapumu a jazdec v bodkovom drese vyhral etapu. Tím Sky dovolil dokonca to, že jeden z najlepších domestikov Landa nastupoval v skupinke, kde bol Uran aj Bardet. Landa bol však neúspešný, pretože Bardet išiel vynikajúco. Francúz prišiel do cieľa na 3. mieste pred Froomom. 5. Rigoberto Uran stratil 2 sekundy na Bardeta s Froomom, ale keďže Bardet získal za 3. miesto v etape 4 bonusové sekundy, celkové poradie sa menilo. Za Froomom bolo poradie nasledovne: 2. Bardet +0,23 min, 3. Uran +0,29 min, 4. Landa +1,36 min, 5. Aru +1,55 min. Talian Aru evidentne posledný týždeň nemal už sily a opäť sa prepadol o jedno miesto v celkovom poradí. Warren Barguil mal istotu vo vrchárskej súťaži, Matthews rovnako v boji o zelený dres. V súťaži o najlepšieho jazdca do 25 rokov si udržoval S. Yates vyše 2-minútový náskok pred L. Meintjesom.
19. etapa – (Embrun - Salon-de-Provence 222.5 km) – po dvoch náročných etapách čakala jazdcov síce rovinatá etapa, ale najdlhšia v tomto ročníku Tour de France. Etapu tvorili 3 stúpania 3. kategórie. Na prémiách sa síce súťažilo o body, ale už to nebolo nič platné ani vo vrchárskej a ani v súťaži o zelené tričko. Únik tvorilo približne 20 jazdcov už klasicky s Thomasom de Gentom, ktorý vyhral šprintérsku prémiu na 136 km. Skupina si vytvorila postupne až 10-minútový náskok a bolo jasné, že o víťazovi sa rozhodne v úniku. Pred cieľom sa začalo zrýchľovať a postupne nastupovať. Vytvorila s deväťčlenná skupina, z ktorej 2 km pred cieľom oddelil Nór E. Boasson-Hagen a vďaka veľmi šikovnému prejazdu cez kruhový objazd si vytvoril malý náskok, ktorý si tento skvelý nórsky tempár udržal. A tak sa po dvoch 3. miestach a jednom 2. mieste v etape dočkal prvého víťazstva v tohtoročnej tour a pripísal si celkovo 3. etapové víťazstvo na Tour de France. V etape na 2. mieste koncil Nemec N. Arndt pred tretím Belgičanom J. Kuekeleirem.
20. etapa – (Marseille – Marseille 22,5 km) – druhá individuálna časovka. Profil trate napovedal, že jazdci absolvujú na 22,5 km jedno krátke stúpanie približne na 15 km k bazilike Notre Dame de la Garde. Francúzky fanúšikovia ešte živili teoretickú nádej, aby Bardet porazil Frooma. No po dojazde boli nemilo prekvapení. Z víťazstva sa tešil M. Bodnar z tímu Bora Hansgrohe pred krajanom M. Kwiatkowskim. Tretí skončil žltý líder Ch. Froome a definitívne ukončil aj teoretické nádeje kohokoľvek z pelotónu na celkové prvenstvo. T. Martin skončil na 4. mieste a Juhoafričan D. Impey piaty. Sympatické je 6. miesto A. Contadora a veľmi slušnú časovku zajazdil S. Chavanell, ktorý dorazil na 10. mieste. Zaujímavý bol súboj o celkové 2. miesto, kde Rigoberto Uran porazil R. Bardeta o 38 s. Francúz časovku nezvládol a skončil až na 19. mieste. A keďže Landa bol tiež úspešnejší ako Bardet, v celkovom poradí bol rozdiel medzi tretím Bardetom a štvrtým Landom iba 1 sekunda. Pred poslednou etapou sa všetci pýtali, či tím Sky bude útočiť, aby mal v prvej trojke dvoch jazdcov, alebo nie.
21. etapa – (Montgeron - Paris Champs-Élysées 103 km) – klasický dojazd v Paríži sa ako každý rok niesol v atmosfére osláv a úsmevov. Domáci miláčik Thomas Voeckler a španielsky matador Haimar Zubeldia nastúpili na svoju poslednú etapu na tour. Brit Froome symbolicky popíjal šampanské. Do Paríža pelotón došiel vcelku. V Paríži čakalo jazdcov celkovo 8 okruhov, kde sme videli niekoľko pokusov o únik, ale už tradične sa o najcennejší šprint rozhodovalo v hromadnom dojazde. Ten najlepšie, hlavne takticky a pozične, zvládol Holanďan z tímu Lotto Jumbo D. Groenewegen, ktorý porazil Nemca A. Greipela a Nóra E. Boassona -Hagena. Jazdci tímu Sky už neútočili, ako možno niektorí očakávali, a preto sa poradie na pódiu nezmenilo.
Výsledky celkového poradia:
Ch. Froome (SKY)
R. Uran (CDT) +0,54 min
R. Bardet (ALM) +2,20 min
M. Landa (SKY) +2,21 min
F. Aru (AST) +3,05 min
D. Martin (QST) +4,42 min
S. Yates (ORS) +6,14 min
L. Meintjes (UAD) +8,20 min
A. Contador (TSF) +8,49 min
W. Barguil (SUN) +9,25 min
Výsledky bodovacej súťaže (zelený dres):
M. Matthews (SUN) 370 b
A. Greipel (LTS) 234 b
E. Boasson – Hagen (DDD) 220 b
A. Kristoff (KAT) 174 b
S. Colbrelli (TBM) 168 b
Výsledky bodovacej súťaže (bodkovaný dres):
W. Barguil (SUN) 169 b
P. Roglič (TLJ) 80 b
T. De Gent (LTS) 64 b
J. Attapuma (UAD) 55 b
CH. Froome (SKY) 51 b
Výsledky súťaže najlepší jazdec do 25 rokov (biely dres):
S. Yates (ORS)
L. Meintjes (UAD) +2,06 min
E. Buchmann (BOH) +27,07 min
T. Benoot (LTS) +35,50 min
G. Martin (WGG) +47,38 min
Výsledky súťaže tímov:
TEAM SKY 259 h 21,06 min
AG2R MONDIAL +7,14 min
TREK – SEGAFREDO +01 h 44,46 min
BMC RACING TEAM +01 h 49,49 min
ORICA SCOTT +01 h 52,21 min
Pozitíva
Treba povedať, že veľkým pozitívom bola vyrovnanosť súboja o žltý dres. Až časovka v Marseille definitívne určila Frooma za víťaza Tour de France 2017.
Tím Sky mal obrovskú silu, okolo každého z jazdcov ako Kwiatkowski, Landa, Henao, Kiryienka, Thomas by sa dal zloziť tím a každý jeden z nich by mohol byť lídrom.
Tím Sunweb, táto zostava robila preteky napínavými, hlavne v boji o zelený dres, ktorý M. Matthews získal zaslúžene a hlavne vďaka práci svojho tímu. W. Barguil sa rovnako dominantným spôsobom postaral o zisk dresu pre najlepšieho vrchára. Tento tím mi bol najsympatickejším svojou prácou zo všetkých.
Tím AG2R mal svojho lídra R. Bardeta, ktorý aj vďaka práci svojho tímu obsadil celkové tretie miesto. Škoda jeho zaváhania v individuálnej časovke.
Rigoberto Uran a Fabio Aru napriek slabšej podpore od svojich tímov obdivuhodne bojovali v každej etape. Uran nakoniec skončil celkovo na druhom mieste. Aru mal už málo síl v posledných etapách a nakoniec obsadil 5. miesto.
Víťazstvo v etape pre Petra Sagana, napriek komplikáciám pri záverečnom šprinte.
Thomas de Gent – tento Belgičan podával heroické výkony. Bol skoro v každom úniku, v bodovacích súťažiach získal množstvo bodov (zelený dres 6. miesto 149 b, bodkovaný dres 4. miesto 64 b). K úplnej spokojnosti mu chýbalo ale etapové víťazstvo. Napriek tomu, že celkovo najaktívnejším jazdcom bol vyhlásený W. Barguil, podľa môjho názoru to bol Thomas de Gent.
Sympatické sa rozlúčenie A. Conatdora z Tour de France. I napriek tomu, že strácal v celkovom poradí v horských etapách, útočil a bavil divákov.
Francúzsky tím Fortuneo Osacro a belgický Wanty Groupe-Gobert nemali jazdcov na celkové poradie, no v únikoch boli takmer každý deň a robili preteky zaujímavými.
Negatíva
Tím Movistar zostal totálne za očakávaním. Počas prvej etapy stratil Varverdeho a Quintanova výkonnosť bola veľmi slabá. Rozhodnutie tímu v jeden rok ísť talianske Giro a Tour de France bolo chybné a Quintana sa trápil.
Rozhodnutie rozhodcov o vylúčení Petra Sagana, rovnako dvojaký meter pri incidente, kde si jazdci zobrali občerstvenie v zóne, v ktorej je to už zakázané. Nakoniec tesne pred štartom etapy rozhodnutie anulovali.
9. etapa a cieľový zjazd do mesta Chambéry. Skutočne išlo o život v tomto zjazde. Porteho pád s Martinom by mohol prinútiť organizátorov zamyslieť sa nad tým, či po troch horse stúpaniach, keď sú jazdci vyčerpaní, je vhodné zaradiť 13 km dlhý a prudký zjazd po úzkej ceste v lese, v neprehľadných ostrých zatáčkach.
Viac som osobne čakal od tímu Katusha, ktorý i napriek tomu, že prišiel do Paríža v kompletnom zložení, počas tour bolo jazdcov veľmi málo vidno.
Tím Bahrain – Merida stratil v 1. etape I. Izaguirreho a bol počas pretekov veľmi pasívny.
Tím FDJ, ktorý všetko postavil na podporu francúzskemu majstrovi A. Demarovi, ktorý pre zdravotné problémy musel odstúpiť, a do Paríža došlo skutočne len torzo troch jazdcov z pôvodných deväť.
Tohtoročná Tour de France bola skvelým zážitkom, s výbornou zápletkou. Francúzi odprezentovali krásy svojej krajiny, jazdci ponúkli divákom fantastické predstavenie. I napriek tej jednej škvrne, do ktorej boli zatiahnutí hlavne slovenskí fanúšikovia, bola tohtoročná tour určite jednou z najkrajších.
