Preto prichádza čas jednoduchých a jasných konštatovaní – áno nebojím sa priznať zjednodušujúcich hodnotení. Z rozprávky „Cisárové nové šaty“ tiež to obyčajné prosté dieťa muselo nakoniec zakričať z davu „kráľ je nahý“. Posledná sobotná debata v rozhlase dáva veľa námetov na takéto zjednodušujúce hodnotienia – zvolania.
Už pri samotnom konaní takejto debaty si treba spomenúť, ako sa Fico správal keď bol predsedom vlády k novinárom. V takejto debate nikdy nepripustil opozíciu, alebo kohokoľvek iného a vždy tam bol sám, aby superlatívy, ktoré bude zo seba chrliť nemohol nikto vyvracať. Pre novinárov nemal nikdy iný výraz ako hyeny, klamári a tí samozrejme súc si vedomí svojej profesionálnej cti, musia teraz na všetko toto zabudnúť a správať sa maximálne neutrálne. Nechcem však pomyslieť, čo by sa dialo, keby tomu tak nemuselo byť a oni by mu to všetko mali možnosť vrátiť – a zaslúžil by si. Nikto by neuverejnil ani mäkké "f" z jeho vyjadrení, mohol by sa roztrhať.
Plebejským slovníkom, ktorý používa Fico nemá ďaleko od Slotovho slovníka. Skúste sa započúvať do záveru spomenutej debaty. Takýto slovník imponuje žiaľ väčšine voličov. Môžu povedať:“Ten im ukázal – tak im treba čvarge zlodejskej“. Takéto hodnotenie je jednoduchšie, ako zamýšľať sa nad pravdivosťou argumentov. triediť zrno od pliev, ako popoluška. A kam takáto debata vlastne vedie, či to buduje nejakú budúcnosť Slovenska, či to vedie k hľadaniu riešení pre našu lepšiu perspektívu, nad tým zamýšľať sa je omnoho ťažšie, než zdvihnúť päsť v krčme pri pive.
Neviem si predstaviť Fica vo funkcii predsedu vlády, aby priznal, že sa bude od Mikuláša Dzurindu, svojho predchodcu, učiť. Neviem si predstaviť Fica, že by ustúpil požiadavke na čas prijímania zákonov, že by prijal podmienky opozície tak, ako to urobila premiérka Radičová.
Priznať pravdu oponentovi je vlastnosť, ktorú nemá veľa politikov. Nemá ju ani doc.Fico. Prof. Radičová mu dala riadnu lekciu tejto vlastnosti.
Na záver úplne jasný rozdiel medzi Radičovou a Ficom.
Fico – konfrontačný, hašterivý a neznášanlivý štýl vedenia dialógu. Nevie si priznať chybu a už vôbec vyvodiť osobnú zodpovednosť formou odstúpenia z funkcie, odčinenia dôsledkov tejto chyby. Neargumentuje vecne keď sa jedná o jeho chyby, ale odvádza pozornosť na iných, ich kauzy, chyby, nedostatky. Vyťahuje nesúvisiace kontexty do diskusie o veci danej. Neodpovedá priamo, ale priamo útočí. Pri útokoch sa opakuje niekoľkokrát s väčšou a väščou razanciou, pričom ide na hranicu osobných útokov a urážok. Zvyšuje pritom tón a rýchlosť hlasu až do fistúly.
Radičová – pri diskusii a prejavoch je jasne cítiť, že ide najprv myšienka a potom slovo. Poslucháč má dojem, že myseľ pracuje niekoľkokrát rýchlejšie než ústa, pričom na pozadí funguje ešte niekoľko kontrolných mechanizmov. O čo väčší tlak je na osobu vyvinutý, o to exaktnejšie tieto mechanizmy pracujú. V dôsledku to môže vyzerať tak, že hovorí o to pomalšie a rozvážnejšie. Nie je neomylná. To si o nej nielen myslia hlavne jej oponenti, ale priznáva to otvorene aj ona sama. Nebojí sa priznať a odčiniť chybu v zmysle príslovia: nie je hanbou spadnúť, ale je katastrofou nevstať“. To najhlavnejšie na záver – nepristúpi na nátlakovú rétoriku svojho oponenta a odmieta diskusiu formou „sypania si piesku do očí“, alebo "oko za oko, zub za zub", ešte lepšie "aký požičaj taký vráť" alebo naschvál obrátene "kto do Teba chlebom, Ty do neho kameňom".
Demokrati všetkých kútov Slovenska, zobuďte sa!
