Kto papagájoval za komunistov a nerobil to tak dlho, aby sa po revolúcii začal mýliť, mohol túto taktiku použiť aj po roku 1989. Keď sa Ficov Smer objavil 10 rokov po „nežnej“ a zbadal som v programe sociálna demokracia zbystril som pozornosť. Moji rodičia tiež. Odchovanci v roku 1948 podvedenej Demokratickej strany a nádeje z roku 1968 stelesnenej Alexandrom Dubčekom videli v sociálnej demokracii tú správnu cestu pre politiku s ktorou sa dokážu stotožniť. Márne som ich upozorňoval na nebezpečie „vlka v ovčom rúchu“ , volili ho. A koľko bolo takých. Zbytočne má vlk „prekutý“ hlas natenko podľa „červenej čiapočky“, nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina.
Alexander Dubček, to stelesnenie ľudskosti, morálky, pravdy a spravodlivosti, ten symbol obetovania sa za socializmus s ľudskou tvárou (demokraciu) celou bytosťou počas celých 20 rokov normalizácie. No nieje to nehorázna, trestuhodná trúfalosť a bohorovnosť hlásiť sa k myšlienkam a ideálom niekoho takéhoto, keď som sám stelesňoval a hlásil sa k všetkému zlu a útlaku, neslobode a krivde, ktorú Dubček musel znášať a ktorú stelesňoval komunizmus? Vieme si predstaviť situáciu, kedy sa napríklad v roku 1986 pred cestou do Londýna alebo na Maltu alebo 1989 pred cestou do USA spýtali pána Fica, či súhlasí s politikou Alexandra Dubčeka počas Pražskej jari a jeho pojanuárovou politikou strany. Vieme si predstaviť, že by pán Fico bol vtedy povedal ten názor, ktorý prezentuje dnes: „Som dedičom Dubčekových myšlienok a v budúcnosti budem chcieť nadviazať na odkaz tohto vlastenca a európskeho humanistu.“ Viete čo by nasledovalo namiesto cesty do Londýna, USA a na Maltu? Tvrdé vyšetrovanie, prerzekúcia a väzenie. Navždy by mohol zabudnúť na cesty do zahraničia a na obyčajnú právnickú prax a nie na „hviezdnu kariéru s červenou knižkou“. Bol by rád, keby sa na slobode dostal do kotolne, alebo k lopate a dali by mu už pokoj, ale oni by mu nedali! Vláčili by ho po vyšetrovačkách tak, ako vláčili mnohých, ktorým sa teraz on v pozícii premiéra tejto slobodnej krajiny svojimi vyhláseniami trestuhodne vysmieva. Smeje sa im, lebo keď vtedy hovoril červené, pretože z toho mal mrzký zisk, tak aj teraz hovorí čierne, pretože z toho má mrzký zisk milí jeho voliči, a tým jeho ziskom sú vaše hlasy aby mohol kradnúť a klamať. A keď sa mu to zajtra hodí a bude to prinášať mrzký zisk tak bude hlásať fašizmus, alebo otrokárstvo len preto, že mu to prináša slávu a peniaze bez ohľadu na Vaše dobro, slobodu, alebo sociálne istoty vážení voliči.
Alexander Dubček mohol po príchode vojsk Varšavskej zmluvy všetko poprieť a vyhovel by tomu, čo sa od neho žiadalo. Keď ho odvliekli do Moskvy a žiadali od neho, aby sa postavil pred československý ľud a poprel všetko, čo bolo predtým jeho programom, mohol ďalej budovať kariéru v normalizačnom Československu tak ako Fico. Ale on to neurobil a v tomto je zásadný a diametrálny rozdiel medzi Dubčekom a Ficom a navždy zostane. Dubček tým seba a svoju rodinu vystavil nebezpečenstvu zdravia a života. Tieto príklady máme z päťdesiatych rokov. Dubček zostal nažive, ale celých 20 rokov (chodil som do školy okolo jeho domu v Bratislave) stávalo pred jeho domom vo dne v noci auto s príslušníkmi ŠTB. Pracoval ako robotník sledovali ho na ceste do práce, aj domov, do obchodu, na záchod – všade. Jeho rodina bola prenasledovaná s ním. Nemal žiadnu nádej, že sa to niekedy zmení a predsa sa nevzdal a nezaprel svoje myšlienky, ktoré sú známe po celom svete. Len vďaka tomu sa mohol postaviť na tribúnu v roku 1989 a nikto sa nenašiel, kto by na neho ukázal prstom, že čo tam robí.
A teraz sa zamyslite, môže Fico niesť Dubčekove myšlienky ďalej?
Veď ich predá za najbližším rohom za „misu šošovice“ ! A že sa pritom dobre nabalí, tomu verte.
Vrana k vrane sadá:
V koalícii s tou istou stranou SMER SD je jedna strana, ktorá má to isté pozadie. Slovenská Národná Strana bola za prvej ČSR slušnou stranou cti a charakteru. V štádiu rozpadu rakúsko uhorska podporovala vznik ČSR a vstup Slovenska do tohto zväzku. Jej predstavitelia boli slušní a priateľskí k iným národom žijúcim na našom území. Pozrite sa dnes – arogancia, vulgárnosť, nenávisť voči iným národom, militantné ciele – to dnes charakterizuje SNS. Má táto dnešná „strana“ právo sa nazývať Slovenská Národná Strana, keď nectí a neváži si ideály jej zakladateľov a jedná v príkrom rozpore s nimi?
