Zápchy aj na tomto mieste sú každodennou záležitosťou. Spočtom áut úmerne stúpa aj hladina adrenalínu a nervozity všetkých zúčastnených.Predsa každý chce byť čo najskôr doma. Bez ohľadu na potenciálnenebezpečenstvo.
Hoci len stojím na zastávke, dvíha sa mi tlak, ako chodciprebehejú po vozovke medzi nástupišťom električiek. Nečudujem sa potom vodičom,že sú nervózny, keď im pred auto len tak niekto skočí, najmä ak ide o starýchľudí s obmedzenou pohyblivosťou. Mňa by šlo za volantom asi poraziť. A pritom,podchod je len pár metrov vedľa, s pohyblivými schodmi. To naozaj stoja tie dveminúty za to?
Hoci len stojím na zastávke, dvíha sa mi tlak, ako šoféri satlačia do križovatky. Bez ohľadu na to, že predpisy cestnej premávky hovoria,že vodič nemôže vojsť do križovatky, ak ju nemôže bezpečne a bez zdržaniaopustiť. Ale, počas zápchy to akosi neplatí. A tak električka sa za počas trochcyklov semaforov nepohla, lebo jej v tom bránili autá, čo uviazli v križovatke,t.z., že ju neopustili. Jednak to nevyriešilo zápchu v danom smere ani ocentimeter, ale dokonca to spôsobuje problémy v opačných smeroch premávky,nakoľko v križovatke uviaznuté autá sa musia obchádzať.
Z toho mi vychádza jedno. Ani porušovaním elementárnychpredpisov premávky a vôbec principiálnej ľudskej ohľaduplnosti človek domovskôr nepríde. Tak načo zvyšovať krvný tlak sebe aj ostatným?
