Keď sa darí, tak sa darí...
Bolo to už dávnejšie. Zvláštny živočích čakal na výsledokjednej skúšky. O skúšajúcej Študentofilií sa už hovorilo ozaj všeličo. Okremtoho, že na rôznych knihách má iné krstné mená (raz Elena, raz Helena), sapreslávila aj tým, že fotila študentov prítomných na prednáške, a potom skúškudala len tomu, kto sa na danej fotke našiel (aj preto prišiel na skúškuZvláštny živočích s rovnakou bradou, ako chodil cez semester, aby hospoznala). Ďalším kúskom v podaní profesorky Študentofilie bolo, že naskúšku pustila len študentov a študentky, ktorí prišli slušne oblečený (voblekoch), ostatných ani nepustila do miestnosti. No aj tak najzáhadnejšia vecna celej fakulte je spôsob, akým opravuje písomky. To je jednoducho čiernaskrinka (alebo, po našom, kasňa, i keď niekedy aj čierna diera – občas stratípísomky a body a známky dáva podľa pozície hviezd na južnej pologuli,čo údajne platí najmä pre zápočtové písomky).
A tak Zvláštny živočích čakal na výsledky. Ako mu už vraveliiní jeho spolužiaci, čo už na skúške boli, bola to zábava. Jeden dostal E, nokeďže sa zúčastnil súťaže business plánov v Newcastli, ktorá sa koná podpatronátom spomínanej profesorky (skoro som napísal bosorky :) Sťudentofílie,nakoniec mu E v indexe škrtla a prepísala na C. Iný jeho kamarát,ktorý tiež napísal na E, sa okrem súťaže podieľal aj na príprave jednej témy naprednáške (niečo s odvodmi), tak nakoniec dostal A... A zvláštny živočíchčakal, čo on...
Profesorka Študentofília vyšla zo svoje kancelária a zobralaďalšiu várku indexov. Zvláštny živočích odovzdal a čakal. Po chvíliprofesorka vyšla von aj s jeho idnexom, a na celú chodbu spustila:
„Študenti,“ (toto slovo bolo pre ňu charakteristické,vyslovovala ho svojským nosovým tónom) vravela, „chcela by som pre vamivšetkými vydvihnúť toho študenta,“ a pozrela na Zvláštneho živočícha. „Chcemsa mu poďakovať za to, že sa podieľal na spracovaní jednej kapitoly knihy...“
„Ale, pani profesorka, to bude nejakú omyl,“ prekvapenereagoval Zvláštny živočích. „Čo?“ pokračovala, „vy ste to neboli?“ „Nie.“
„Nebuďte skromný,“ nedala sa Študentofília, „veď ste písalio tých bankových úveroch...“ A blá-blá-blá. Ta nech sa vyrozpráva,pomyslel si Zvláštny živočích. Medzitým mu podala index, kde si Zvláštnyživočích našiel, ako inak, A. keď dohovorila, Zvláštny živočích len povedal: „Jemi ľúto, ale naozaj si ma s niekým mýlite.“
„Naozaj?“ zadivila sa profesorka. „Veď vyzeráte úplne takisto, aj meno...“ A odišla.
A Zvláštny živočích si pomyslel len jedno: ??
