Z toho, že ľudia vedia byť niekedy pekné svine. Mám v plánenapísať pár myšlienok aj o inom, čo si myslím, že je jedným z výkladnýchkúskov svinstva, ale toto ma naozaj dostalo. A tu vidím, a resp. sipotvrdzujem, čo je len hra na niečo (žeby šťastie, slasť, rozkoš?) a skutočnosťou.Že za (možno, ako pre koho a ako v čom) pekným obalom je niekedy skutočné svinstvo,novodobé otroctvo (napríklad, pomimo článku z linku, zábavná pyrotechnika z Číny,či celkovo spôsob práce nie len v Číne, detskí otroci, ktorí robia, okreminého buď preto, aby uživili rodinu, alebo pod nátlakom a iné...).
Dnes, keď som cestoval v autobuse, som zachytil rozhovorkamarátok, že na moje bývalej strednej sa kradne, a nikoho z kompetentnýchto netankuje. A takmer zo všadiaľ sa valia správy, ktoré ničia moju vieruv človeka. Naozaj žijeme v takej žumpe?!?
Ozaj nechcem už nič dodať. Skôr sa mi chce zvracať (niekedyaj pri pohľade do zrkadla - ani ja nie som ideálny, pretože (možno) som i ja (pre niekoho) sviniarom,človekom, ktorý zneužíva...). Skôr sa zamýšľam, kam smerujeme, kam až siahaľudský egoizmus a sebectvo, koľko životov zničí jedno ego... V dobro ľudstvauž takmer neverím. No verím každému ako jedincovi, a dúfam, že každýbojuje, aby túto dôveru (dôveru každého svojho blízkeho) nesklamal. I ja budembojovať. Kvôli ľuďom, čo trpia.