Už dlhšiepracujem s kopou papierov, resp. rôznych dokumentov, zmlúv, potvrdení čiinými súvisiacimi písomnosťami. Rukami mi už prešlo kvantum listov papiera, a ešteviacej listov papiera som videl. A to som mal čosi dočinenia s archívomlen jednom oddelení banky a jednej spoločnosti (teda nie s celým kvantompísomností). A bolo to veľa papiera. A časom som si za tými papiermizačal predstavovať stromy. Nemôžem povedať, že les, ale ak by som sa na totocelé pozrel globálne, bol by to nejeden les. A prečo to?
Platí, že zmluvaje platná, ak je v písomnej forme (na niekoľko výnimiek). Aj ostatnádokumentácia patriaca k zmluve. A sem sa dostávajú na scénuvzťahy medzi ľuďmi, či firmami alebo inými inštitúciami (za ktorými sú vždy lenľudia). Písomná forma sa používa ako zabezpečenie sa proti zlým úmyslom druhejstrany, aby nás neoklamala, nepodviedla... Jednoducho písomná forma vyplýva z nedôverymedzi danými stranami (subjektmi, ľuďmi).
Prečo sineveríme? Možno preto, lebo sami by sme zneužili dôveru partnera (človeka),keby nie sme viazaný písomne, možno preto, že nás niekto iný už podviedol,resp. sa o to pokúsil, možno zo strachu, lebo druhú stranu ešte nepoznámea preto jej nedôverujeme.
Preto potrebujemepísomnú formu, lebo neveríme slovu. A píšeme na papier. Poznáme heslo, „žeslovo robí chlapa“, ale akosi chlapi asi vymreli. Už sú aj ľudia, ktorí veriasvojmu vlastnému slovu. Už je cennejší dočasný osobný prospech ako úcta k sebesamému, ako čosi, čomu sa hovorí česť. A tak keď človek stráca česť vosvojom konaní, umierajú lesy.
Viem, je nereálnečakať, že teraz sa písomná zmluva (na papieri) nahradí niečím iným. Ale je toistá súvislosť, i keď možno len subjektívna. A preto, ak si niektomyslí, že mu záleží na stromoch, lesoch, ekológií, a nežije čestne, jefarizej.
Pre mňa z tohtocelého plynie jedno: buď čestný, možno zachrániš strom. A aj ak nie,zachrániš, zveľadíš nejeden vzťah (čo je koniec koncov asi to najpodstatnejšie).
