Zvláštny živočích pozná kdekoho, a aj jeho. Dokonca sapozná aj s farárom, ktorý „okupuje“ faru v obci uvádzanej ako miestotrvalého bydliska Zvláštneho živočícha. Občas, ak sa im podarí stretnúť, sapustia do debaty, pričom farárko Otec Jožko si zo Zvláštneho živočícha robísrandu. Volá ho „pán profesor“, ľutuje ho, ak náhodou vstane na rannú omšu a kvôlinemu ich údajne aj dáva čo najneskôr, aby sa „pán profesor“ Zvláštny živočích (trebauznať, že to znie čudne) mohol vyspať do sýtosti . Zvláštny živočích by sa ajbránil zbraňami rovnakého kalibru, ale, ako ich použiť na kňaza (v rámcislušnosti, a aby kňazov „Zamestnávateľ“ nebol vyprovokovaný k obrane :)?
Minule Otec Jožko len tak mimochodom spomenul jeden svojpríbeh. Vraj v jednej dedine mal kostolníka, vyše sedemdesiatročnéhodedka. Raz pre polnocou si Otec Jožko všimol, že sa v sakristií svieti. Taksa cez kostol šiel pozrieť, čo sa deje – či tam niekto, alebo sa len zabudlovypnúť svetlo.
Otec Jožko jemne zaklopal na dvere sakristie a otvoril ich.Vnútri našiel kostolníka, ako sedí na stoličke, nohy vyložená na gamatkách (akumulačnýchkachliach) zakryté dekou a v ruke knižka. Otec Jožko sa opýtal, čo turobí. Kostolník odvetil otázkou: „Chcete vedieť dôvod?“
Farárko prikývol, na čo kostolník povedal: „Dôvodom je jednabosorka...“ Potom tak jemne, akoby len mimochodom ešte dodal: „A jej menopoznáte...“ Bol s ňou ženatý už nejaký ten rôčik (kostolník, nie farár ;)...
