Vonku prší a neboumýva zem. Zaprášenú, špinavú... jednoducho, pošliapanú nejednou nohou,zneuctenú nejedným človekom, nejedným nedobrým činom. A dážď sa to pokúšazmyť. Mám rád letný dážď, a ešte radšej mám, keď ma zastihnenepripraveného, niekde vonku (samozrejme, ak nejde o nejakú veľkú búrku). I jamám vtedy pocit, že ma očisťuje, od všetkého, čo nie je čisté. Mám rád letnýdážď, lebo mi nie je zima, i keď zmoknem, lebo, ak je teplo, som naboso v sandáloch,v tričku a nejakých ľahkých nohaviciach, a cítim ako kvapkypadajú na moje telo. Cítim každú jednu, a teší ma, ako moknem. Lebo vodanie len očisťuje, ale aj dáva život. Lebo voda je život.
Vonku prší a jetma (je kúsok pred desiatou večer, keď píšem tieto riadky). A mne v ušiach znejú najkrajšiemelódie sveta. Tie, čo ma vedia povzniesť nad pršiace oblaky, až niekde k raju,ktorý i tak nie je nad oblakmi. Ale vo mne. Napriek tomu, že dážď nezmyjevšetko, lebo nie všade sa táto voda dostane, cítim raj. Pokoj. Cítim, že razbude moja túžba po láske naplnená. I keď neviem ako a kedy, aleteraz, pri daždi, pri hudbe to cítim.
Aj keď cítim nič.Teda, nikoho vo svojom objatí. Chcel by som objať dievčinu, s ktorou bysom mal rovnakú predstavu o budúcnosti (spoločnej, to je predsa jasné), a hociju nepoznám (alebo, ak poznám, neviem, že to je ona; a možno to platí ajobojsmerne). Mám mnoho kamarátok, čo sú mi oporou, ale, už mi nestačíte. Znamenátepre mňa veľmi veľa, ale v istom zmysle sme málom. Ale takto, upliftnutý k pršiacimmrakom viem potlačiť svoju nedočkavosť. Dážď ma napĺňa, hudba mi preň otvárasrdce.
A hoci terazzahrmelo, rovnako ako i v mojom živote neraz prebleskne a zahrmíčosi, čo nie je práve príjemné, pekné, obľúbené či obdivované. No každý hromdozneje, blesk vychladne, zamĺkne.
Počúvam krásnymix: trance a kvapky padajúce na zem. Nie práve na vyprahnutú zem, ale navyprahnuté srdce rozhodne. Srdce, čo tak túži po živej vode. Ako každé... Noako polia (lesy, lúky :)... Nie všetky sú rovnako smädné po vode. A ja somveľmi. Po vode, ktorej nikdy nie je veľa.
Vonku prší, a hocisom v suchu, v izne, moje srdce nechávam vonku moknúť... aspoň takto,zatiaľ. A dopujem ho hudbou, aby dobre nasiaklo kvapkami z nebies.
