Ako dobre vieš, dnes sa mi už ani nechcelo sem. Vieš, že mámveľa učenia, a mám pocit, že už nestíham... áno, viem, kebyže neflákam, a vlastnevyužívam všetok čas, čo mám, poriadne, tak by som to stíhal ľavou zadnou. A žemi i tak pomôžeš... to viem, Bože, ale i tak mám pocit, že nestíham. A navyše,keď som dnes bol pomôcť s tou kuchynkou... trvalo to trošku dlhšie, akosme si všetci mysleli. No čo už. Viem, dnes som nemal pracovať, aj to mám „príkazom“,ale vieš, aj sám si povedal, že človek nie je pre sobotu (v tomto prípade štvrtok),ale sobota (rozumej: deň prac. voľna, ktorý treba svätiť) je tu pre človeka...Viem, mal som sa viacej venovať tebe, ani túto hostinu (beztak sa jej nemôžemzúčastniť naplno, čo je však už značne intímny problém medzi nami) som nestiholcelú, načas – vieš, že mi vynechal spoj. Ale myslím, že pomoc blížnemu je viacako svätiť, resp. sa tak tváriť, a vlastne si len váľať šunky... Veď ty túžišpo činorodej láske!
Keď som už tú lásku spomenul. Vieš... veď sa kukni, že satebou chodia samé pekné dievčatá. Fakt. Aj tu táto kočka v hnedom svetri. A prišlasem kvôli tebe, pozri, ako sa na teba pozerá, s akým pohľadom. No, naozaj,teba toľko pekných dievčat ľúbi a ja? Resp. a mňa? Vieš, ako na tomsom, kto momentálne opantáva moje myšlienky, o kom sa mi už aj snívalo, a pekne...a nič. Nie, že nič, ale nič sa nedeje. Možno deje, len o ničom neviem.A vôbec, cítim sa v tomto ako totálny lúzer. Viem, je to na mne, jeto moja túžba po vzťahu, a teda ja sa musím oň posnažiť a pričiniť,ale bodlo by mi, keby si mi trošku pomohol, vzbudil v nej, aby mi troškupomohla... A nejde len o mňa, ale aj o Princeznú. Aj o Toho,koho Riana zaujala. Aj im by bodlo, keby dostali primeranú odpoveď, resp.náznak z druhej strany. Čosi, čo potvrdí nádej, presne tak ako u mňa.Lebo, vieš, ja už neviem, čo si mám myslieť. Keď som s ňou, cítim, že byto šlo, že možno si nás naozaj stvoril pre nás navzájom, ale... niekedy mámpocit, že to nemá význam, že nemám šancu, nádej. A to ma ubíja... To matak ubíja, ako jej hlas a pohľad zas dvíhajú polomŕtvu nádej a túžbu zozeme.
Vieš, Bože, ani neviem , ako ti to všetko povedať. A aninemám na to veľa času. Veď vieš, musím sa učiť. O dva týždne a kúsok štátnice...a medzitým ešte vystupká a tak. Ozaj neviem, ako to postíham. Prosím,pomôž mi, daj mi silu, chuť, odvahu, a nie len do učenia. Do všetkého. Aj,aby som sa k tebe vrátil tak naozaj, naplno. Teraz už musím, mal by som...učiť sa. I keď sa mi veľmi nechce a pôjde to asi pomaly, ale treba. Aspoňzačať, potom by to už mohlo aj samospádom. A, prosím, pozdrav, poteš, staraj sa o moju... Vieš, i ja ju mám veľmi rád... a možno ju aj... ;) a ak aj nie, nebol by som proti.
