Hovorí sa, že Ekonomické univerzita je električková škola...Nemyslím si to, určite nie o svojej fakulte (Obchodná) a špecializácií(medzinárodné podnikanie). Nie preto, že to múdro znie (i keď i to je pravda),ale preto, že som sa naozaj veľa vecí naučil. No nie ani tak poznatkov vo sférevedomostí. Teda, nie len.
Naučil som sa myslieť. Vlastnou hlavou, hľadať súvislosti,nové uhly pohľadov na nejaký problém. Viem, že mi to ešte nejde dobre, ale učímsa byť dospelým – sám hodnotiť veci a nie sa nechať len tak niekýmovplyvniť.
Najviac som sa tu naučil priateľstvu. So spolužiakmi,kamarátmi, a svojim spôsobom aj s vyučujúcimi. A teraz zisťujem,že s niektorými z nich sa stretávam v podstate naposledy. A žečoskoro budú už len v mojich spomienkach, a aj tam budú blednúť... stratímich tak, ako naučené poučky, definície, delenia... No nestratím tých, s ktorýmisom žil, ktorým som pochopil, porozumel a ktorí pochopili mňa.
Začínam si uvedomovať, že mi bude chýbať tento spôsob života(v mnohom ľahký a bezstarostný). V lete začne iný život. Úplne iný,ktorého sa tak trochu aj obávam. Nerád by som sa stal dospelým – takým, akodospelých vnímal malý princ. Hej, je to tak trošku naivný pohľad, ale teraz machytá nostalgia, tak tá všetko vysvetľuje. Nie je ani tak dôležité, čo tupíšem, lebo viem, že neviem vyjadriť to, čo by som vyjadriť chcel.
Chcem povedať jedno... Veľa vecí, a ľudí mi budechýbať. Nestratím ich nastálo a úplne, no už to nebude tak, ako to je. A taksi nostalgicky užívam posledné dni školy a všetkého, čo s ňou súvisí.
