Zvláštny živočích ochorel. Trošku. Chytilo ho niečochrípkovitého typu, ale chrípka to vraj nie je. Aspoň tak povedala panidoktorka.
No na túto diagnózu čakal Zvláštny živočích v čakárni niečovyše hodiny. Čo zas nie je čosi nenormálne, najmä, ak doktorka je precízna a naozajsa o pacientov zaujíma. V čakárni bolo aj jedno malé dievčatko, mohlomať tak štyri roky.
Chvíľku po príchode sa hrala. No po čase ju aj to začalonudiť, a tak si dievčatko sadlo na stoličku a bezmocne povedalo: „Mami,mne sa už nechce čakať, nemôžeme ísť hneď?“ Po tom, ako ju mamička upokojila a všetkovysvetlila, sa mladá slečna opäť začala hrať s hračkami, ale aj to len nachvíľku. Potom povedala čosi, čo by človek čakal len od Malého princa (a tým pádomaj od každého dieťaťa), no v danom momente to bolo čosi ako zázrak, akopaprsok farby v čiernobielom filme reality.
„Mami, ja chcel liezť po stene až na strop...“
Otázkou teraz pre Zvláštneho živočícha zostáva, či ide o skutočný,prirodzený detský sen...
