Vo svojej podstate sa nič nedeje. Deň ako žiaden iný, len s tým rozdielom, že odkedy človek vníma čas a pokúša sa ho ohraničiť, v pravidelných intervaloch dochádza k zmene jednotlivých období času. Sekunda mení sekundu, hodina hodinu, deň nasleduje za dňom, rok za rokom. A nakoľko rok je najväčšia určitá časová jednotka (samozrejme, jestvuje neurčitá večnosť), zmena poradového čísla, ktoré určuje práve aktuálny rok, je udalosťou. (ešte mi napadlo, že je ešte aj iná, neurčitá hodnota času - jeden ľudský - individuálny život)
Udalosťou, ktorú mnohí využívajú na bilancovanie a hodnotenie uplynulého (napríklad účtovná závierka a výročné správy, politické hodnotenia udalostí, individuálne hodnotenie úspechov a sklamaní...), resp. na plánovanie budúceho (nové ročné plány, predsavzatia a pod.). Niekto to robí denne, iný mesačne, kvartálne, niekto len raz do roka.
Popri oslave a dávaní si predsavzatí chcem apelovať na jedno - nič sa nemení zo dňa na deň (resp. máločo, a málokedy to býva pozitívne). Preto, ak sa chce niekto zmeniť, musí si to predsavziať každý deň, hodinu, minútu. Inak jednoducho zabudneme. A pri hodnotení - ak sa dá čosi zlé napraviť, spravme to hneď (minimálne sa nám bude lepšie zaspávať), čo sa už nedá napraviť alebo zmeniť, oľutujme a nechajme to tak. Lebo začína nový deň, staré sa pominulo, nové sa rodí.
Mám však jeden návrh na spoločný plán (predsavzatie) pre každého. Jednoducho urobiť všetko pre to, aby tí, čo ma stretnú, našli vo mne človeka so srdcom na správnom mieste. Ak si to poviem ja, ty, tvoj priateľ, sused (atď.), tak potom sa stane jedna neuveriteľná vec. Začneme žiť v slušnej spoločnosti (čo si ani predstaviť neviem, no je to lákavé). Treba si to však pripomínať neustále.
P.S.: Ešte niečo chcem doplniť.Aby sa nezabúdalo na vďačnosť za všetko dobré v uplynulom, aj tom to roku - aby sme dali vedieť aspoň svojim blízkym, že ich máme radi. To je tiež čosi, čo k (minimálne) slušnej spoločnosti (ako aj rodine a kruhu priateľov) patrí.
