Včera som bol ešte hlúpy, a zajtra si to poviem možno tiež

To však neznamená, že iných sa takéto či iné skutočnosti života nemôžu dotknúť, a to mi akosi nedochádza. Asi prirodzene súdim aj iných podľa seba, ale je tu veľké riziko, že to prepálim, že budem až príliš necitlivý, kamenný. Ono sa oveľa ľahšie znášajú nepríjemné stránky života, kedď má človek nádej a vieru, že to nie je nevyhnutne konečný stav, že je tu vždy nádej na na zmenu k lepšiemu. Pravda sa vždy úkáže, no často až na konci.

Možno som už až príliš odmeraný, zahladený na seba, svoje starosti, ktoré vlastne ani starosťami nie sú. Možno som si až príliš istý tým, čo všetko už viem, a pritom vlastne každý deň zisťujem, aký som bol včera naivný a nerozumný. Chcem sa aspoň takto ospravedlniť tým, čo som sklamal, zarmútil, zranil. Aspoň takto ak nie už inak. Ako zisťujem(e), musím sa ešte veľa učiť, veľa učiť. Každý deň.