Ľudia, čopredávajú zaručene pravé, drahé, značkové a nekradnuté parfumy, sprejea inú kozmetiku či drobnú elektroniku, ľudia čo zostali kvôli nepriaznivýmokolnostiam v cudzom meste bez peňazí a nemajú sa ako vrátiť domov,ľudia, čo potrebujú peniaze len na jedlo – čestné slovo, že len na to, ľudia,čo zbierajú peniaze len pre hladné deti niekde v treťom svete – čestnéslovo, to budú peniaze len pre ne, ale musíte dať minimálne 200 Ska všetci im podobní, čo vyťahujú peniaze od ľudí, ktorých srdce je eštestále silnejšie ako silný rozum a ostražitosť...
Títo ľudia asinečítajú tento príspevok, ale chcem im povedať, že zabili vo mne, a určitenie len vo mne, človeka. Že ma nútia zabíjať svoje srdce, že ma nútia byťslepým sebcom. Chcem im povedať povedať, že prosím Boha, aby nesplnil moježelanie, čo má s nimi urobiť, ako ich má potrestať, lebo potom by im užnepomohol nikto, aj keby ako chcel.
Je mi smutno, žeokrem materiálnych vecí, peňazí, kradnú človeku to najdôležitejšie – vieruv druhého človeka, vieru v dobro. Možno tých pár sto korún by sa dalooželieť, človek by ich možno aspoň neminul na hlúposti, ale krádež vieryv ľudí, tá sa nedá nijako nahradiť, ospravedlniť, oželieť. Pre mňa je toten najťažší zločin, za ktorý ktorý by som trestal úplnou samotou, ktorú bynedokázalo nič prekryť. Veľmi krutý trest za krutý delikt. A to eštenehovorím o veľkých podvodoch vo veľkom...
Už sa asi aninečudujem, prečo sú ľudia voči sebe navzájom ľahostajní, možno sebeckí, bezsrdca. Možno len chránia človeka v sebe, aby ho nezabili aj pre tých,ktorí si ho zaslúžia.
Neviem, či človekešte vo mne žije. Možno áno, a možno ma jeho život, žitie bude stáťniekoľko korún či eur. No som hrozne rád, že sú ľudia, kvôli ktorým môže žiť.Aj keď pre niektoré typy ľudí a situácii, vzhľadom na počuté, videné,čítané a zažité bude zrejme už navždy mŕtvy. Čo mi asi bude aj ľúto, lebosa môže stať, že niekto bude naozaj potrebovať moju pomoc. No nedostane sa jej.
