O pár dní Zvláštnyživočích si s hrdosťou ráno obliekol nové nohavice a vybral sa dorušného rána. Vyzeralo to na úplne normálny deň. A tak aj bolo... kýmneprišiel čas obeda.
Klasicky, poobede zatúžil Zvláštny živočích po obnove hladiny cukru v krvi, resp.v zásobách. A tak šiel do obchodu po niečo sladké. Po tom, čo sa mukošík naplnil (nie zas nejako neslušne veľmi) šiel k pokladni. Ako saposúval, začul pípanie...
Zvláštny živočíchzdvihol zrak a pozrel na kolegu, čo bol pre ním, že prečo pípal. Bolo muto čudné, lebo bol s ním v obchode, a nie že nemal možnosť niečookradnúť, ale to k nemu ako osobnosti vôbec nešlo. O to väčšie boloprekvapenie, keď Zvláštny živočích, a vlastne aj ľudia naokolo zistili, žeto pípa vlastne on.
Po tom, čoprišiel pracovník bezpečnostnej služby (mimochodom, veľmi milý človek, nienašťastie taký, o akých sa zvykne písať na blogoch), začali zisťovaťprečo. No nič, dokonca ani na podrážke nebola prilepená magnetická páska, ani iné alternatívy sa nepotvrdili. Nakoniec sa za vinníka označil mp3 prehrávač... Aj keď, i to bolozvláštne. Zvláštny živočích bol s ním už neraz v tom obchodea nič, len tento deň mal spôsobiť taký rozruch? Ale možné je všetko.
Hoci si Zvláštnyživočích z toho nič nerobil, predsa len, ako prišiel do kancelárie, stálemu to nešlo do hlavy. Ale nejako to už nechal tak, pustil si hudbu doslúchadiel, dal si ich do uší a oprel sa o operadlo stoličky. No čosiho tlačilo v oblasti krížov. Nahmatal si to miesto, či len nemá skrčenýsveter...
Záhadu pípaniav obchode sa podarilo rozlúštiť. Nohavice, čo si Zvláštny živočích kúpil,mali na sebe ešte to „pípatko“ proti krádeži... Nejako sa naň pri platenízabudlo...
Ale už jez nohavíc preč.
