Je možné, že opäť sa mi dostane výčitiek za nedokončeniemyšlienky, za chyby či nepripravenosť príspevku. No píšem impulzívne, poprečítaní článku.
Pánovi premiérovi vadilo oblečenie novinárov (mať tak tietojeho starosti...), že nezodpovedá vážnosti narodenín štátu. Zodpovedá vážnostia cti štátu vláda? A politické strany a jej členovia a poslanci (bezohľadu na príslušnosť k stranám)? A čo štátni úradníci, policajti (najmä kontroverzneznámi trnavskí),...? Ak som sa dotkol dobrého mena naozaj zodpovedných ľudí,verejne (na tomto mieste) – i keď nie menovite – sa ospravedlňujem (žiaľ,o tých „dobrých“ nikto nevie). Zodpovedá cti a vážnosti tohto štátu (môjhoi tvojho) politická kultúra, presadzovanie záujmov spriaznených podnikateľskýchkruhov či voľné ruky mafie? Vari si to náš štát (my, jeho občania) zaslúžime?Pán predseda vlády povedal "Dnes som sa veľmi hanbil za niektorýchnovinárov... pätnáste výročie vzniku republiky, odovzdávanie štátnychvyznamenaní, to je hanba, čo pri tejto príležitosti predviedli. (citát z článkuv linku). Ja hovorím – to je hanba, čo (niektorí – tak, ako tí nevhodneoblečení) ľudia pri moci predvádzajú nie pri významných príležitostiach (divadláchpre verejnosť), ale čo robia celý rok, každý deň. Občas (niekedy až pričasto) sa hanbím za pána predsedu vlády, za prezidenta, za ministrov, poslancov, tajomníkov, ... A nie je to kvôli oblečeniu...
Druhá vec. „Slovensko podľapredsedu vlády Roberta Fica životne potrebuje elitu - morálnu, spoločenskú akultúrnu. Na pôde historickej budovy Slovenskej národnej rady na Župnom námestív Bratislave, kde dnes prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenania 22osobnostiam, vzápätí dodal, že vláda, ktorej predsedá, bude elity nielenaktívne vyhľadávať, ale zároveň na ne upriamovať pozornosť.“ (citát z článkuv linku) Ja sa opýtam – prečo osobnosti nie sú vo vláde (viem, ž oceňované boliosobnosti z rôznych oblastí, aj takých, čo nemajú so správou štátu veľa spoločného),čo sa robí pre to, aby aj náš štátviedli a spravovali naozaj odborníci, elita vo svojej oblasti? Možno si todaní predstavitelia (o sebe) myslia, ale žiaľ, realita je často iná. Opäť saverejne a nie menovite ospravedlňujem neprávom dotknutých osôb, skutočnýchodborníkov.
Nepovedal som možno nič nové, nedotiahol som naznačené. Ktomá rozum na premýšľanie, nech premýšľa (tiež sa o to pokúšam – v istýchprípadoch aj neúspešne). Možno som pokrytec, no určite nie som jediný (žiaľ).
Máme (ako štát) „blbých“ 15 rokov – sme v puberte.Robíme hlúposti (z pohľadu zrelých spoločností, a osôb), ktoré možno k vekudemokracie (štátu) patria, ale je hlúposťou ich prehliadať a nerobiť ničpre to, aby sme sa im vyhýbali. Teraz je to na predstaviteľoch štátu, potom nanás, ich voličoch. Skúsme dospieť, ja, ty, všetci.
