Kuknem stav a situáciu a všetko okolo súčasnejvládnej koalície (ale ani tie bývalé neboli vôbec čisté) a je to jasné.Moc chutí skvele a kto z nej ochutná, neodíde od jej stola, aj kebysa mal pozvracať (minimálne každé priemerné svedomie by tak urobilo). Mocneznamená akútne jej zneužitie, no často k tomu láka a len málojedincov odolá.
Kuknem sa do Ruska a som rád, že žijem len tu,v maličkej Slovenskej republike. Kuknem sa na svetové dejiskoa záujmy mocností a mám chuť ísť bývať na samotu a na celý svetsa vykašľať.
Včera bol zaujímavý kresťanský sviatok - sviatok Krista Kráľa. Kráľa, ktorý kraľoval z kríža... zaujímavý to Kráľ, zaujímavý spôsob poňatia moci. Moc brané ako služba, ako utrpenie za druhých. Z dnešného pohľadu moci šialenstvo.
Neviem ako chutí moc. No vidím, ako to vyzerá, keď je niektona nej závislý. Mne je z toho niekedy zle, keď vidím, ako vyžiera človekaopojeného mocou, ako zabíja človeka a zostáva len mátoha bažiaca pomoci... moc je veľmi opojná droga...
Neviem ako chutí moc. Veľmi dobre však poznám chuťbezmocnosti – keď neviem, čo so sebou, keď sa ťažko ovplyvňuje môj život;najhoršiu chuť má však, keď neviem a nedokážem pomôcť tým, na ktorých mitak veľmi záleží... No radšej zostanem pri tejto chuti, ako riskovať, že by mazvnútra zničila chutná moc...
P.S.: ak niekto čaká rozvedenú myšlienku, nedočká sa. Každývie rozmýšľať, len naznačujem, dokončí si to každý sám...
