To, že Maďarsko prežíva svoje najhoršie ekonomické obdobieod pádu socializmu nie je žiadnym tajomstvom. Minimálny rast HDP, deficitnýrozpočet, menej prostriedkov pre tradične štedrý sociálny systém, rastúce ceny,kríza likvidity a vôbec dôvery v maďarské hospodárstvo sú na rekordnýchúrovniach. Ako aj neschopnosť maďarských vlád to riešiť (hoci Dzurinda nie jezďaleka anjel, ale chvalabohu, vďaka jeho nepopulárnym ekonomikám môžeme tentostav vidieť len u našich južných susedov).A maďarská vláda môže svoju neschopnosť zakrývať aj tým, že necháva aktuálnymiiné témy, v Maďarsku veľmi citlivé – a to národnostné. Kým ľudí trápi policajnýzásah na štadióne v Dunajskej Strede, nepýtajú sa, prečo a kvôli komu jemaďarská ekonomika na kolenách (viď už spomenutý vývoj vybraných ukazovateľov,ako aj pôžička zo strany MMF a EÚ). A vláde to vyhovuje. Možno aj preto nedošlok žiadnym reálnym krokom vedúcim k upokojeniu vášní, či eliminácii (sledovaniu)notorických provokatérov.
Ďalším spúšťacím faktorom je maďarské mediálne prostredie.Ja síce neviem po maďarsky, ale môj kamarát hej. A podľa jeho slov “za celéroky nepočul z maďarských médií výraz extrémistická skupina, maďarskégardy a iné ich polofašistické a polovojenské organizácie tam volajú lenspolky, nie sú to pre nich žiadni extrémisti. A ešte taká drobnosť: v ichserióznych médiach sú prezentované ako reálne informácie samé lži o tom, čovšetko sme Maďarom na Slovensku zakázali. Sa nečudujem bežným Maďarom, keď takéto halušky čítajú a počujú na každomkroku, tak musia mať dojem, že tu Maďari ani na ulicu nesmú.” Potom sa ani janečudujem.
Aj u nás na Slovensku daný stav kadekomu vyhovuje. Vláda máinú tému, ktorá lepí ľuďom oči pred problémy s odhadom rozpočtu (neverím, ženaša vláda je taká naivná, že nemohla predpokladať už v polovičke roka vplyvpreliatej ekonomickej krízy z Ameriky – takto vláda vyzerá ako tá dobra, čo byľuďom dala aj poslednú košeľu, ale zlý kapitalizmus ich oberá o peniaze), rôznepodozrenia z klientelizmu na ministerstvách či iných orgánoch štátnej správy(kto teda oberá ľudí o peniaze?), či celkovou neschopnosťou vyrovnať sa svýzvami meniace sa sveta a vôbec existujúcimi problémami (neviem o ničomkonkrétnom, čo užitočné súčasná vláda urobila, maximálne o tom, že ešte nestihlapokaziť – ale zaslúži si za to vari pochvalu?). Nehovorím, že predtým to tu bolraj na zemi. Ale aspoň sa pracovalo na priblížení sa “lepším zajtrajšok”. Terazsa len prejedá, čo sa podarilo, darí, vytvoriť.
A tak akákoľvek možnosť upriamiť pozornosť iným smerom jevlastne vítaná.
A možno najzreteľnejšie dôvody: politické hry národn(ost)ýchstrán (tomuto sa venovať nechcem, predpokladám, že každý si vie urobiť svojnázor) a rastúca agresivita a extrémny nacionalizmus. A za to podľa mňa nenesúvinu učitelia, ale rodičia, čo uprednostnila hmotné blaho seba aj svojich detípred ich výchovou. A tak sa o výchovu detí a mládeže starajú hnutia a skupiny,čo ich zneužívajú na svoje mocenské ciele. A samozrejme, spoločenskou akceptáciouvyššie spomenutého.
Neuznávam nacionalizmus. Národnú hrdosť áno, ale nie nacionalizmus. Škoda, že sa kašle na tradičnéslovenské hodnoty a kultúru a pretláča sa tu čosi ako minimálne polofašistickécítenie.
Áno, odsudzujemakýkoľvek neopodstatnený zásah polície, akejkoľvek, voči komukoľvek. Alerovnako aj to, ak niekto uráža moju vlasť, stará sa do vnútroštátnychzáležitostí suverénneho štátu (ak sa tu Maďarom nepáči, sú tu bití a utláčaní,načo som chodia, sú tu? Nech zostanú alebo idú domov!). No ak zostaneme len napovrchu, a nepôjdeme k príčinám, vráti sa nám to s ešte škodlivejším anebezpečnejším efektom. Nenechajme sa strhnúť bandou zadubencov a použime predemóciami zdravý rozum. Nie je nič horšie ako zlé susedské vzťahy a intolerancia.Na to doplácajú slušní ľudia na oboch stranách.
