Ako jeden z mála dokáže argumentačne “poraziť“ domagogické konštrukcie Fica alebo jeho nasledovníkov, ako jeden z mála dokáže uznať pravdu aj na druhej strane barikády (keď sa tam nejakou náhodou objaví) a slepo nenástojí len na tom, že len on a jeho videnie sveta je to jediné správne a dobré. Odborník vo svojej oblasti, pričom jeho odbornosť zatial nikdy neustúpila politickému presvedčeniu či heslu „účel svätí prostriedky“. Apropos, taktiež jeden z mála, komu nezáleží len na cieli, ale aj n ceste a spôsobe ako sa k nemu dostať – veď z histórie poznáme veľa prípadov, keď sa najväčšie zverstvá a odpornosti osrpavedlňovali svätými cieľmi. A najmä, jeden z mála so skutočnou víziou pre Slovensko, s modelom lepšieho fungovanie spoločnosti a štátu, čo nevyciciava, nešikanuje, neparazituje, ale skutočne pomáha, kde jednotlivec alebo spoločenstvo už nevládzu. Aj keď áno, vízia na papiery je jedna vec a skutočnosť alebo jej uskutočňovanie už druhá (ale beztak, jeho Alfa ma hlavu a pätu, a na rozdiel od kádéhákov ja som aj čítal od alfy po omegu). No mnohí, ak nie všetci, nemajú ani tú vízou – možno s výnimkou vízie ako zebezpečiť seba a svojich (priateľov, rodinu, sponzorov, ...). Ako jeden z mála sa mi javí ako človek schopný zastávať funkciu prezidenta odborne, nezávisle, morálne a eticky; a nebyť len Gašpar(k)o(vičo)m na povrázkoch toho, kto hýbe figúrkami (bez ohľadu či to je Fico, Penta, J&T,...).
Toto všetko v ojich očiach kvalifikuje Radoslava Procházku na ideálaneho kandidáta na funkciu prezidenta. Samozrejme, aj on ma svoje chyby, ako každý, ale má aj svoje prednosti ako nikto.
Prečo sa však podľa mňa tým prezidentom nestane? Nie je to ani tak takmer hegemónia Smeru a jeho Fica, ale skôr neschopnosť tých, čo sa považujú za alternatívu, za „pravicu“. Na jednej strane sa tvária ako sú jednotní, no pritom sa hryzú a škriabu po každej funkcii. Vyhlasujú, že „pravica“ má vystupovať a postupovať, ale každý tým myslí len to, že tá jendota má byť podľa ich predstáv, rozhodnutí, personálnych nominácií. A tak sa drobia a znemožňujú akúkoľvek reálnu spoluprácu, spájanie, integráciu. A potom „červený monolyt“ víťazí nad malými „modrými“ kamienkami. Pretože každý z nich je opantaný len svojim maličkým pieskoviskom. A keď sa náhodou objaví niekto s perspektívou ich obrodiť, spojiť rozdrobených do jedného aspoň perspektívne ssilného celku (a lá pani Radičová v SDKU, Lipšic a Procházka v KDH), tak ich svojim spôsobom vyštvú preč. Lebo veľmi vytŕčajú, chcú zmeny rýchlo a teraz a na úkor ich piesočku, a kde by potom niektorí neschopní a morálne zdiskreditovaní prišli o svoje lopatky, formičky a vedierka.
A práve kvôli tejto neschopnosti „modrých“ sa nedostane Procházkovi podpory od „vlastných“. Ak by aj SDKU a SaS boli toho schopní, tak KDH nikdy. Keďže ich filozofiu je „radšej zlý prezident ak nie náš“, v duchu „dobrí sme len my“. Žiaľ, touto chorobou trpia aj „červení“, no tí vďaka ich sile a veľkosti si to svoje presadia.
I tak, ak budem mať možnosť, svoj hlas mu dám.
