Keď nám už má vadiť, že súkromné zdravotné poisťovne tvoria zisk z povinných zdravotných odvodov, nie je korektné tvrdiť, ako to robí pán najmúdrejší slovenský premiér histórie, že ten zisk tvoria z verejných zdrojov. Ale ani opak sa nedá povedať.
Ak povinné zdravotné poistné platí SZČO alebo akýkoľvek zemstnanec (či už v súkromnej alebo štátnej a verejnej sfére), nejde o platbu zdravotného poistenia z verejných zdrojov, ale zo súkromných zdrojov. Bez ohľadu na to, že časť zdravotných odvodov „platí“ zamestnávateľ z hrubej mzdy, ktorá vľak tiež v konečnom dôsledku patrí zemestnancovi (celkovo, inštitút hrubej mzdy je len zahmlievanie ceny práce, a v konečnom dôsledku nevidím význam pre kategóriu inštitútu čistej mzdy, ktorá vznikne po odrýtatní časti odvodov z hrubej mzdy akože na strane zamestnávateľa... ale to je iná téma). Čiže, poistné platené takto formou odvodou zo mzdy všetkých zamestnancov a z príijmov živnostníkov nie je súčasťou verejných zdrojov, ale súkromných. A štát ako taký nemá žiadne právo ani nárok nejako ovplyvňovať alebo royhodovať za tieto súkromné zdroje. Ak mne ako zamestnancovi nevadi, že si súkromná alebo štátna poisťovňa z mojich odvodov tvorí zisk, ale napriklad aj nimi mrhá, štátu by to malo byť srdečne jedno. Ide o moje peniaze, a je na mne, ako s nimi naložím. Nech ich aj „venujem“ súkromnej poisťovni na zisk, alebo napríklad štátnej na plytvanie a mrhanie. Toto by malo byť pre štát a pána premiéra posvätná pôda, na ktorú by nemal stúpiť ani v najdivokejších socialistických snoch.
Trošku inak vnímam situáciu, keď poistné za ľudí platí štát – či už v prípade detí, študentov, nezamestnaných, či dôchodcov. Keďže tu je platcom poistného štát, štát ako platca má právo rozhodnúť, za akých podmienok bude platiť za svojich poistencov (napríklad podmienka, že z týchto už verejných prostriedkov sa nemôže tvoriť zisk), alebo dokonca ktorej poisťovni ho bude platiť. Preto ak momentálnym správcom štátu vadí, že súkromné zdravotné poisťovne údajne tvoria z poistného zisk, nech jednoducho povinne zo zákona sú všetci poistenci štátu poistení v štátnej zdravotnej poisťovni. A pre prípad, že by sa poistenci štátu cítili diskriminovaní nemožnosťou voľby zdravotnej poisťovne, stále majú možnosť stať sa samoplatcami, a vybrať si tú svoju zdravotnú poisťovňu.
Tým pádom predseda vlády nebude môcť argumentovať, že sukromné poisťovne tvoria zisk z verejných zdrojov, ale jednach nebude zasahovať do slobodnej vôle tých, čo platia zdravotne poistenie zo svojich zdrojov. A ušetria sa prostriedky za zbytočné odkupovanie či znárodňovanie súkromných poisťovní. Zvlášť, keď sa od nového roka má opäť zmeniť prerozdelovanie vybraného poistného, a opäť v prospech VšZP.
Pričom za úvahu rozhodne stojí aj myšlienka „povinného“ všeobecného zdravotného poistenia, ktoré by dajme tomu poskytovala len štátna poisťovňa (pričom by bolo garantované, že s totho poistenia by sa hradila taxatívne vymedzená „základná“ zdravotná starostlivosť), a všetko ostatné by bolo možné pokryť komerčným poisteným či už v súkromných alebo štátnej poisťovni.
A je mi milé vidieť túto tézu aj v ideách Procházkovej Alfy, ale začul som ju už aj skôr.
Už len dúfať, že niekto z opozície príde s aspoň trošku reálnou oponentúrou k Ficovmu návrhu, ktorá predsvedčí svojou racionalitou aj voličov Smeru. A pokojne nech sa inšpirujú aj tézou v tomto blogu, lebo tu naznačený názor nie je len môj.
