Do autobusu sa doslova narval ako prvý, len čo sa pootvorili dvere, a prerážal si cestu cez vystupujúcich. Ledva, že stihol odhodiť nedofajčenú cigaretu pod koleso.
Okamžite si sadol na najbližšie volné miesto, ledva držiac rovnováhu, a vzkrikujúc "Dali sme gól!" (aspoň, že hovoril pravdu). Cestou chvílami búchal do sedadla oproti nemu, na znak povzbudzovania, čo doprevádzal oslavnými pokrikmi na ŠK Slovan, dopĺňanými pravidelným "pi..vaním" na Trnavu (očividne o tradičný folklór v Bratislave, v Trnave je zas zvyk opačný). Potom prišlo telefonovanie s priateľom rovnakého druhu ako bol on sám, a zbožná túžba, aby sa 50 eur stavených na naše výťazstvo premenilo na 250 eurovú výhru.
A opäť oslava Slovania, a pi..vanie na Trnavu. Po troch zastávkach sa doslova vytackal von, na chodníku ešte zavadil o autobus a zostal poň len smrad cigariet a alkoholu, a hlúpy pocit, akých fanúšikov na slovenský šport, ktorý by si naozaj zaslážil viac.
P.S.: už presne chápem, prečo to na štadiónoch vyzerá ako vyzerá (ich stav, "povzbudzovanie" a celková atmosféra), a prečo sa im "slušní" ľudia vyhýbajú.
