Kapitalistickí špekulanti hľadajú cesty k záchrane režimu. Naše mysle sa upierajú k hrozbám z očkovania a toho, že tento režim bude zmrazený cez elimináciu prirodzených inštinktov k slobode. Možné to je, na to nemusím byť konšpirátor. Tento režim sa v celej jeho histórii končil iba vzájomným vyvražďovaním a ak sa niečo neurobí, prirodzená túžba po slobode povedie k možným vzbúram utláčaných. V USA je na to už dobre nabehnuté. Niekto dokonca vraví o čipovaní, čo by som už komentovať asi ani nechcel. Avšak pri hrozbe potreby záchrany režimu majú ľudia strach.
V takomto víre rôznych konšpirácii nám uniká dôležitá transformácia v rámci peňažného systému. Tam je totižto zakopaný pes tohto režimu a tam je potrebné niečo robiť. Ten dnešný je jednoducho postavený na bubline a ako nám ukázala kríza v roku 2008, môže hocikedy padnúť a celý sa zrútiť ako domček z karát. Toto bude potrebné riešiť. Len je otázkou, či cestou úplnej deštrukcie, alebo nápravy.
Aj od slovenských politikov v rámci terajšej vládnej garnitúry počúvame skvelé rady na zarábanie peňazí cez kryptomeny. Nakoniec od ľudí, ktorí celý život nerobili žiadnu poctivú prácu, sa viac čakať nedá. Takáto participácia na zotročovaní vlastného národa je ich jedinou agendou, ktorú zvládajú.
Tento transformačný prechod láka ľudí na nové meny týmto spôsobom a tie majú nahradiť dnešný platobný styk. Mladí sa pri týchto témach cítia často akosi nadľudia, keďže sa tam používajú sofistikované metódy a pojmy, ktoré sa nikdy doteraz nevyužívali. Potreba odlíšiť sa od iných a vlastné ego hrá v tomto svete dôležitú úlohu.
To, čím chcú kapitalistickí špekulanti nahradiť dnešnú krehkú bublinu, ktorá je aspoň do istej miery regulovateľná a vďaka možnosti tlačiť peniaze centrálnymi bankami ešte udržateľná, je doslova absurdné. Juraj Karpiš, spoluzakladateľ think tanku INESS, jeden z najznámejších slovenských ekonómov a teoretikov fungujúcich aj ako poradca dnešných pravicových politikov pri moci, sa o tomto spôsobe zmieňuje v rámci svojej 500 stranovej publikácie asi na 5 stranách. Nevie to bližšie priblížiť, hovorí veľmi nepresne a až v absurdných spájaniach dokonca s tým, ako sa tvorba frakčných rezerv bankami riešila v 13. storočí. Aj toto uvádza ako príklad a dôvod toho, že takýto finančný systém môže fungovať. Po prečítaní knihy a toho, ako svoje závery argumentuje človek nevie, či má plakať alebo sa smiať. Že toto je dnes považované za odbornú publikáciu podporovanú mnohými vplyvnými kruhmi. Z takejto myšlienkovej teórie vyšiel dnešný minister hospodárstva a jeho pravicové zmýšľanie spájané možno až s bezcitnosťou, asi nie je veľmi neznáme.
Juraj Karpiš si to nevie obhájiť. Jeho 500 „sofistikovaných“ strán má slúžiť na to, aby bol vyobrazený ako odborník. A aby jeho záver mal nejakú váhu. Také niečo sa jednoducho obhájiť nedá. Fungovanie voľného trhu mien na princípe, na ktorom začínajú fungovať a pretláčať sa do systému kryptomeny, je totižto odborne neobhájiteľný projekt. Nespĺňa žiadne monetárne pravidlá, obsahuje obrovské inflačné a špekulačné hrozby, na ktorých sa síce momentálne zarába, ale z odborného hľadiska je zázrak, že dokázal o tom napísať vôbec 5 strán. Aby tam nenapísal už nejakú úplne nezvládnuteľnú volovinu. Lenže aj takáto teória je dnes súčasťou ekonomiky a odborného sveta. Priam neuveriteľné.
Kupovanie a hranie sa s kryptomenami vyzerá dnes lukratívne a asi aj je. Vytvárať si nové peniažky cez nejaké aplikácie, ktoré sa pod akýmisi zaujímavými tlakmi novodobých „mysliteľov“ dostávajú do platobného systému, je samo o sebe absurdné. Následné hranie sa s dopytom a ponukou, snaha o odlišovanie sa od iných kryptomien, prináša zaujímavé zisky a bohatnutie ľudí, ktorí by sa mali radšej venovať tvorbe počítačových hier. Nemali by ich nechávať hrať sa s celou spoločnosťou a pracujúcimi. Každá nová kryptomena je zločin a zlodejstvo na tých, ktorí v tejto spoločnosti tvoria hodnoty. To nie je ťažké pochopiť. Len je ťažšie sa proti tomu postaviť a vedieť protiargumentovať presile úžerníkov a podvodníkov, ktorých vychováva dnešný režim a jeho inštitúcie. Tí, ktorí nám v televízii hovoria o slušnosti, spravodlivosti a morálke, sú v skutočnosti zrelými na doživotné väzenie, drahí priatelia. Komunistický režim takých zatváral, čo asi nikto nechce. Avšak dnes sú z nich myslitelia tešiacich sa zo zotročovania vlastného ľudu, čo je nebezpečné. Myslitelia, ktorým buď uniká základná matematika, alebo sú jednoducho bezcharakterní zločinci.
Tak je to drahí priatelia. Popri hrozbe z očkovania nám tu paralelne vzniká monetárny zločin storočia a možno až tisícročia. Idú nás úplne zotročiť, obrať o akúkoľvek slobodu a hľadajú cesty. Takéto snahy boli v každom úžerníckom režime a nie je to prekvapením. Takáto monetárna absurdnosť by však neprešla ani v stredoveku. Tam si to dokázali už určite uvedomiť. Že to dokážu pretláčať dnes a takto jednoducho s takouto ohromnou podporou médií a navonok odborných kruhov, to je skutočne záhadou a zázrakom kapitalistického režimu. Zakryté do navonok odborného sveta, ťahajúce mladých „intelektuálov“ cez ich egá. Ktorí by potrebovali najprv lopatu do ruky a formovanie si zdravého ducha. V stredoveku taký problém nemali, tam museli makať. Práve toto môže mať hrôzostrašné dôsledky a pandémia to môže len zakryť a pomôcť v totálnej deštrukcii.
Raz darmo, dokedy režim nebude tlačiť k učeniu sa poctivej práci, výsledkom, spolupráci a čestnosti, dovtedy budú spoločnosť viesť individuá páchajúce genocídu na vlastnom národe. Aj o tomto je dnešný duch doby.
P.S. Problematika mi nie je cudzia, keďže som autorom dnes jedinej zdôvodnenej a demokratickej alternatívy k úžerníckym režimom.
