Nie je nič neobvyklé, že stávkové kancelárie aj pred voľbami ponúkajú rôzne stávkové možnosti a výšky kurzov na víťazov volieb. Perfektne by sa pre túto príležitosť hodili aj regionálne voľby. Ideálne vyskladať a natipovať zloženie nových poslancov v jednotlivých volebných obvodoch vôbec nemusí byť jednoduché. Dokonca stávková ponuka sa dá ešte rozšíriť o tip účasti voličov v jednotlivých volebných regiónoch. Nasratosť voličskej základne na súčasnú politickú a sociálnu situáciu v štáte je taká veľká, že v niektorých regiónoch účasť môže klesnúť aj pod 20 %. Záchrannú brzdu v tejto situácii môže zatiahnuť rómska populácia, ktorá v doterajších voľbách do samosprávnych krajov ešte nikdy nesklamala najmä v Prešovskom kraji. Vlastenecká uvedomelosť prejavujúca sa opakovane iba pri voľbách do VÚC môže udržať voličskú účasť na štandardnej úrovni. Aj keď v posledných regionálnych voľbách tí „hnusní“ pravičiari prichytili a odfotili voličov z rómskych osád priamo s dôkazovým materiálom v rukách, na Slovensku to ešte vôbec nič neznamená. Viď: http://presov.korzar.sme.sk/c/5221682/verdikt-policie-romske-hlasy-sa-nekupovali.html. Na Slovensku je to predsa tak. A tak teda, aspoň pravicový kandidát robí čo môže. Sformuloval Memorandum o férovosti volieb a očakával pripojenie podpisov ostatných kandidátov pod jeho znenie. No pravdepodobne ich tento dokument nezaujal a z vysoka sa na celé Memorandum vys.... Zdá sa teda, že žiadnemu z ostatných kandidátov čistota a férovosť volieb nesedí. Čo teda môžeme očakávať 9. novembra? Buď sa celý scénar zopakuje tak ako pred štyrmi rokmi, alebo polícia konečne bude robiť si svoju prácu tak ako má a bude dohliadať na dodržiavanie zákona, ktorý hovorí:
(§ 336a zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon)
§ 336a
(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, aby
a) volil alebo hlasoval určitým spôsobom,
b) nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom,
c) nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo
d) sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto v súvislosti s výkonom práva voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby
a) volil alebo hlasoval určitým spôsobom,
b)nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom,
c) nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo
d) sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) ako verejný činiteľ,
c) na chránenej osobe, alebo
d) verejne.
A teraz také poľudštené vysvetlenie:
Za volebnú korupciu (§ 336a Trestného zákona) sa považuje poskytnutie, ponuka alebo prísľub úplatku voličovi za to, že bude voliť určitým spôsobom alebo že nebude voliť určitým spôsobom, prípadne, že nebude voliť vôbec alebo sa nezúčastní na voľbách alebo na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky. Trestné však nie je len dávanie úplatku, ale aj prijímanie úplatku. To znamená trestné je aj konanie voliča, ktorý príjme, žiada, alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal takýmto spôsobom, že bude voliť kandidáta za úplatu.
Existuje tenká hranica medzi tým, čo je úplatkom a čo nie je úplatkom pri volebnej korupcii. Bežné konanie, ktoré je súčasťou volebnej kampane, ako napríklad ponuka upomienkových predmetov, ako perá či reflexné pásky s logom politickej strany, nie je volebnou korupciou. Pri volebnej korupcii ide o konanie, ktoré už bezprostredne a priamo ovplyvňuje rozhodnutie voliča. Zvyčajne k nej dochádza vo veľmi krátkom období pred volebným aktom. Zároveň je volebná korupcia adresná, t.j. vzťahujúca sa na konkrétnu osobu voliča, na rozdiel od volebnej kampane. Volebná korupcia je taktiež v priamom rozpore s princípom tajného hlasovania.
Zdroj: http://www.vlada.gov.sk/volebna-korupcia/
Niekto môže namietať, že doteraz nikto volebnú korupciu nikomu nedokázal. A tak sa preto pýtam: „Prečo je rómska populácia vlastenecky uvedomelá iba pre voľbách do orgánov samosprávnych krajov? Pardon, aby som nekrivdil, niekde už vedia prejaviť vlastenectvo aj v komunálkach a zvoliť si zástupcov, ktorí takmer nevedia čítať. Možno sa pamätáte na návrh šéfa SAS Richrda Sulíka zo septembra 2009. Navrhol ponúknuť pred voľbami všetkým voličom šek na 7 eur (ide o výšku príspevku za jeden hlas pre politické strany). Kto si ho zamení, bude mať peniaze, ale stratí právo v tých voľbách voliť. Kto si možnosť voľby cení viac ako 7 eur a šek vráti, ten môže pristúpiť k volebnej urne. Bolo by zaujímavé sledovať, ako by s takým šekom naložilo obyvateľstvo žijúce v rómskych osadách. Dnes by pre stávkové kancelárie bolo zaujímavé hodiť tip, resp. pripraviť kurzový lístok s tipmi, koľko percent občanov obývajúcich rómske osady sa zúčastní vo voľbách do samosprávnych krajov. Dokonca by sa to dalo rozčleniť na jednotlivé rómske osady. Iba v Prešovskom kraji je ich cca 250. Pri skúsenostiach z minulých rokov je možné, že celý cirkus s kupovaním hlasov sociálne slabých rómskych obyvateľov sa zopakuje a Polícia sa bude nečinne prizerať a čakať kým jej niekto dá podnet, namiesto toho, aby aktívne nasadila svojich ľudí tak, aby sama odhaľovala túto nekalú činnosť jednak pred voľbami, ale aj počas volieb. Doteraz nikto z rezortu vnútra či Policajného zboru neinformoval verejnosť ako chce dohliadať na dodržiavanie § 336 a Trestného zákona. Skôr mi to pripadá tak, že to súčasnej moci vyhovuje. Stavte sa, že takýto kurzový lístok nikto nepripraví. Veď stávky sa predsa kaziť nepatrí.
