Aj takto sa dá chápať výsledok a rozhodnutie Prezídia SDKÚ. Naozaj Šalamúnske rozhodnutie. Vnútrostranícke napätie vzniknuté po prevalení kauzy problému financovania strany má mať vyvrcholenie voľbou nového straníckeho lídra na kandidátnej listine do tohtoročných parlamentných volieb v straníckych primárkach. Napätie, ktoré bolo cítiť vo vnútrostraníckych štruktúrach vyplývajúce z rozhodnutia Ivety Radičovej a Ivana Mikloša uchádzať sa o lídersku pozíciu pokračuje. Z toho čo sa udialo v centrále SDKÚ sa dá dedukovať, že súčasné Prezídium buď nevie rozhodnúť pre názorovú nejednotnosť členov Prezídia, alebo nechce zaujať stanovisko z obavy polarizácie členskej a voličskej základne SDKÚ. Preto sa rozhodlo situáciu riešiť žrebom. Je evidentné, že dlhodobým korunným princom Mikuláša Dzurindu je Ivan Mikloš. No dlhodobú podporu voličskej základne SDKÚ, ako aj v prieskumoch verejnej mienky má Iveta Radičová. Na jednej strane je veľkou výhodou mať dvojitú seberovnú náhradu pre lídersku pozíciu, na druhej strane to spôsobuje určité vnútrostranícke chvenie. Aj keď v straníckych Stanovách SDKÚ o žrebe nie je ani zmienky, v súčasnej dobe to môže poslúžiť ako záchranná brzda pre upokojenie vnútrostraníckej situácie. Pravdepodobne názorovú nejednotnosť Prezídia SDKÚ v otázke odporúčania na volebného lídra má zakryť vysokodemokratická voľná možnosť členov strany zvoliť si nového volebného lídra bez odporúčania straníckeho vedenia SDKÚ. Horšie by bolo, ak by členská základňa tento akt rozhodnutia vedenia SDKÚ pochopila, ako neschopnosť a neochotu pristúpiť k vyriešeniu situácie tak, aby strana opäť nadobudla čiastočne stratenú kredibilitu. Tváriť sa, že nám to je jedno, veď máme vyrovnaných kandidátov na volebnú lídersku pozíciu sa nie vždy vypláca.
