Táto doba praje pozlátku. Reklamy nás presviedčajú o tom, aké šťastie je mať vo vrecku dobrý telefón, alebo sa voziť na novom dobrom aute, a ak nás niečo bolí, vyriešiť to ľahko jednou dobrou tabletkou. Na internete máme rýchlych a jednoduchých riešení na všetko milióny. Časť obyvateľstva má to šťastie môcť si vybrať, čím bude napĺňať svoju podstatu. Veľká časť však prežíva úplne iný príbeh. Tu v strede Európy žije na hranici chudoby a o novom aute, dovolenke či slobode rozhodovania nemôže ani snívať.
Aj keď to nie je tak vidno, títo ľudia naozaj sú. Žijú v chudobných zónach Slovenska, tam, kde z auta, keď idete okolo, zrejme nemáte prečo vystúpiť, lebo podľa niektorých tam vlastne ani nič nie je. Ale oní sú a predstavte si, je ich skoro 900 000. Pre tých, ktorí ich nechcú vidieť, sú priesvitní. Iným vyhovujú na dosiahnutie svojich ekonomických alebo politických ambícií a ja by som vás chcel presvedčiť o tom, že niekomu na týchto ľuďoch, ledva žijúcich od výplaty do výplaty, naozaj úprimne záleží.
Vrátim sa späť k šťastiu. O jeho pravom naplnení by sme mohli rozprávať celé hodiny. Ešte ďalšie hodiny by sme mohli debatovať o potrebe naplnenia šťastia naprieč žijúcimi generáciami. Pretože, vlastniť niečo nové a drahé, nás naozaj šťastnými neurobí. Na rozdiel od slobody, rodiny, zdravia....
Vraj IBA prežívame krízu hodnôt. Toto, čo sa teraz deje okolo nás, však ukazuje, že táto IBA kríza dostala väčšie rozmery, ako je v slušnej spoločnosti únosné. Stala sa spoločenským meradlom. V rozhodovaní vyhrávajú peniaze či nadradenosť jedného nad druhým. Je to všade. A sme zhrození z toho, ako veľmi aj v politike. Politikom začala unikať pravá podstata humanizmu - umožniť nám, aby zmysel našich životov bol postavený na ľudskosti. Úcta k človeku prestala byť pilierom ich rozhodovania a postojov voči nám – svojim voličom.
Súčasní politici zneužívajú ekonomickú závislosť a chudobu obyvateľstva tejto krajiny na dosiahnutie svojich cieľov. Pre súčasných politikov sú ľudia len číslami, hlasom vo voľbách.
Na základe našej nedôvery voči nim vzniká názor, že táto skupina ľudí nie je schopná morálne nás viesť. A na základe toho silnie ešte ďalšie zlo. Kým si politici medzi sebou vystrieľajú náboje v boji o titulky, kto viac alebo menej telefonoval s Kočnerom, kotlebovské zlo verbuje svojich verných a ťahá k sebe sklamaných.
Celý život bojujem so zlom. Ďakujem za to, že v čase mieru. Nemohol by som sa pozrieť do očí všetkým tým ľuďom, ktorí bojovali za našu slobodu so zbraňou v ruke, keby som ustal a dovolil tomuto zlu rásť.
Preto som vstúpil do politického boja. Obklopený ľuďmi, ktorým na iných ľuďoch záleží rovnako ako mne. Tu sme. Sme naozajstní a naozaj sa postavíme na vašu stranu. Na stranu vás, ktorí strácate nádej. Pre nás nie ste priesvitní. Vidíme vás a chceme vám pomôcť. Chceme zastaviť nespravodlivosť, ktorá je na vás vykonávaná, chceme, aby ste boli spravodlivo ohodnocovaní za svoju prácu, aby sa vám žilo lepšie, aby ste sa nebáli kúpiť jeden banán navyše, lebo neviete, čo bude zajtra. Chceme vám vrátiť dôstojnosť, ktorá vám patrí.
Dajte preto v najbližších parlamentných voľbách, prosím, šancu novým ľuďom, ktorí majú úprimnú snahu vyviesť nás z toho morálneho marazmu. Nám, zo strany Solidarita – hnutie pracujúcej chudoby.
Váš Stanislav Mičev
