Všetci sme si pozreli video, v ktorom minister financií debatuje s generálnym prokurátorom ako pouličný chuligán a on si ho pri tom nahráva skrytou kamerou vo svojej pracovni. Debatujú zvesela o zlodejinách vrcholových štátnych politikov, ako by šlo o kšeftíky adolescentnej sídliskovej bandy.
Minister financií a generálny prokurátor. Minister financií! a generálny prokurátor!...
Jeden mal držať vo svojich rukách najpevnejšie ako sa dá opraty peniazom a ten druhý zákon.
Majú to byť ľudia, voči ktorým máme rešpekt. Máme si ich vážiť za poslanie, ktoré na svojich pleciach niesli. Pretože ich mená budú v dejepisoch.
Snažím sa v sebe potlačiť hnev, ktorý ako občan tejto okradnutej krajiny cítim. Snažím sa nehanbiť za to, čo nám a našim potomkom títo arogantní ľudia, ktorí prichádzajú do politiky zarobiť milióny a nie robiť službu ľuďom, urobili. Okrem toho, že si neviem predstaviť, o koľko nás všetkých asi dokázali všetci „počiatko-kaliňákovci“ obrať, ako historik sa neviem zmieriť s tou špinou, akou zaniesli naše vysoké štátne funkcie. Pritom už ako milionári do politiky vstupovali.
Masaryk, Štefánik a Dubček sa musia obracať v hrobe.
Mohol by som napísať stovky riadkov o tom, ako veľmi týmto ľuďom záležalo na krajine, v ktorej žili. Ako bola pre nich ČESŤ svätá. Našu minulosť všetci poznáme. Je v dejepise. Namiesto toho napíšem pár riadkov o budúcnosti. Tá tam ešte nie je. Ešte ju môžeme ovplyvniť.
V tej mojej budúcnosti bude jasný postoj. Vrátiť slovenskej ľavici Dérerovskú a Dubčekovskú úctu a slušnosť. Urobiť všetko preto, aby rozmaznaní milionárski chlapci zo sídliska prestali našu krajinu pokladať za svoj piesoček na hranie. Aby po ich zlyhaniach ľudia dali možnosť vzplanúť novej slušnej ľavici. A tiež, aby zákon v tejto krajine platil rovnako pre všetkých. Aby sa to známe „Padni komu padni“, ktoré tak radi chlapci používajú, do bodky naplnilo.
V mene všetkých slušných ľavičiarov
Stano Mičev
predseda strany SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby
