V podstate zdravý sedliacky rozum.
Naše slovenské úrady sa však pri niektorých svojich rozhodovaniach správajú tak, akoby tieto dva faktory vôbec nepoznali. Minimálne to tak vyzerá z ich komunikácie s verejnosťou. Jedným z takých príkladov je aj doterajší postoj Ministerstva hospodárstva k možnosti ťažby zlata v Detve. Verejnosti boli zatiaľ z jeho strany odkomunikované iba nasledovné informácie, ktoré podľa mňa do istej miery naznačujú, ako vedenie daného úradu asi zatiaľ rozmýšľa (zdroj tu):
Momentálne najväčšie nálezisko zlata na Slovensku, vyťažiteľného zlata okolo 20-25 ton
Povrchový lom, halda, kyanidové lúhovanie
Plánovaná prevádzka 10 rokov
150-200 priamych pracovných miest
Príjem štátu a regiónu viac ako 200 mil. EUR pri predpoklade ceny zlata 1000 USD za uncu
Ťažbu by mala realizovať spoločnosť EMED Slovakia patriaca pod cyperskú spoločnosť EMED Mining
Tu analytický proces končí. V podstate žiadny náznak dvoch základných faktorov, ktoré som vymenoval vyššie. Čo teda chýba? Je potrebné si uvedomiť, že dané zlato je naše národné nerastné bohatstvo a ťažobná spoločnosť je len spracovateľská firma, čiže niečo ako distribútor. Ďalej, takáto ťažba vytvorí veľkú záťaž pre okolité prostredie, čím bude mať negatívny vplyv na činnosť terajších ekonomických objektov v okolí a taktiež naruší potenciálne využitie daného územia na iné účely v budúcnosti. Ak sa teda ministerstvo chce správať ako kompetentný a zodpovedný manažér, malo by sa snažiť zodpovedať a odkomunikovať nasledovné veci:
Porovnať akú maržu dávajú ťažobným firmám iné krajiny
Zistiť aké sú skúsenosti iných krajín so spustením podobnej ťažby v husto osídlených a ekonomicky aktívnych oblastiach
Namodelovať príjmy z ťažby pre štát, región a ťažobnú firmu pre rôzne scenáre vývoja cien zlata
Namodelovať trajektórie príjmov a zamestnanosti v prípade spustenia ťažby a v prípade že by sa žiadna ťažba nerealizovala a to minimálne na obdobie 30 rokov. Pri porovnaniach odhadnúť aj negatívny vplyv na činnosť okolitých ekonomických objektov
Odhadnúť škody v prípade havárie. Priame ekologické škody aj nepriame ekonomické škody
Preskúmať súlad ťažby so stratégiami rozvoja jednotlivých obcí v regióne
Opýtať sa na názor svojich „akcionárov", čo v prípade štátnych inštitúcií sú ľudia v regióne, ktorí im dávajú mandát
V skratke sa pokúsim dať pár informácií, ktoré sa týkajú niektorých z uvedených bodov. A pokúsim sa tiež načrtnúť istý druh rozmýšlania, ktorý by v takejto situácii mal byť nevyhnutný.
Čo sa týka marže pre ťažobné firmy, tak takto to vyzerá napríklad v Mongolsku (zdroj tu):
Daný graf je vypočítaný síce pre meď, ale pre zlato by mal byť podobný. Čiže ťažobná firma dostane v priemere menej ako 20% z celkových tržieb. Špecifikom pritom je, že v Mongolsku štát vstupuje polovičným podielom do každej ťažby.
V našom slovenskom prípade to zatiaľ vyzerá nasledovne. Firma EMED Mining na svojej stránke (zdroj tu) uvádza nasledovné predpoklady ťažby - 600 tisíc uncí vyťaženého zlata počas 10 rokov prevádzky, operačné náklady okolo 500 - 600 USD za uncu a kápitálové náklady 64 miliónov USD. K tomu je potrebné pripočítať slovenské daňové sadzby - 19% daň zo zisku a 5% odvod z vyťaženého nerastu, pravdepodobne sa počíta tiež zo zisku. Pri terajšej cene zlata okolo 1600 USD za uncu celkové rozdelenie tržieb potom vychádza asi nasledovne:
Pri cene 1000 USD, s ktorou počíta Ministerstvo hospodárstva, by to bolo asi takto:
Myslím, že motivácia ťažobnej firmy je v tomto prípade jasná. Ako spracovateľská firma by u nás zarobila maržu, ktorá je typická skôr pre vysoko inovatívne firmy, kde veľká časť produktov je výsledkom interného vývoja. Ako napríklad momentálne populárne Apple. Zlato však vyvíjať netreba, zlato sa iba spracováva a to podľa všeobecne známych postupov. Na druhej strane, štát by sa uskromnil s podstatne nižším príjmom. Porovnanie s Mongolskom som pritom vybral zámerne. Mongolsko je totiž krajina, ktorej HDP a celkový ekonomický rozvoj je vysoko závislý na ťažbe nerastných surovín. Čiže v porovnaní zo Slovenskom má podstatne horšiu vyjednávaciu pozíciu. Navyše v Mongolsku sa lomy nachádzajú v neobývaných oblastiach, takže príjem z ťažby nie je znížený o stratu v okolitej mikroekonomike. V prípade spomínanej ťažby v Detve to je oveľa zložitejšie, keďže lom, halda, a lúhovacie zariadenie majú stáť hneď vedľa areálu priemyselného parku PPS a pomerne neďaleko od ďalších ekonomických objektov, ako napríklad družstá v Očovej a vo Zvolenskej slatine, Vígľašský zámok a mnohé iné.
Pri rozhodovaní o zmysluplnosti ťažby sa preto musí zobrať do úvahy aj jej negatívny vplyv na všetky tieto objekty. Pritom porovnanie by sa nemalo opierať len o ich terajší stav, ale mal by sa zobrať do úvahy aj ich potenciálny rast v budúcnosti. V prípade závodu PPS, ktorý momentálne zamestnáva okolo 1300 ľudí, by jeho okolie po spustení ťažby vyzeralo asi nasledovne (zdroj tu).
Žlté budovy na obrázku predstavujú areál závodu.
A takto vyzerá napríklad lom, ktorý firma EMED Mining prevádzkuje v Španielsku (zdroj tu).
Čiže sa dá predpokladať, že okolie PPS by potom vyzeralo nejako podobne. V strojárskych firmách je pritom relatívne bežné, že pri uzatváraní veľkých zákaziek prichádzajú zákazníci priamo do fabriky, aby sa uistili o kvalite výroby. Je možné, že mnohí zákazníci by mesačnú krajinu a obrovskú haldu hneď za plotom závodu mohli vnímať ako riziko pre výrobný proces. Ilustračný príklad. Kúpili by ste si auto, ktorého náprava bola rezaná a zváraná hneď vedľa prašného a vibrácie spôsobujúceho lomu? Pritom by ste asi veľmi do hĺbky neanalyzovali bezpečnostné a technické parametre danej výroby. Išlo by hlavne asi iba o pocit, teda skôr marketingový efekt.
Jednoducho povedané, konkurenčná výhoda by to určite nebola.
Postupom času by tak PPS mohlo strácať zákazky, ktoré by ináč získalo. A tým by sa teda strácali aj pracovné miesta. V takýchto situáciách je preto podstatné zamyslieť sa nad tým, ako by sa činnosť závodu vyvíjala v prípade, keď by sa ťažba realizovala a v prípade, keby žiadnej ťažby nebolo. Metodologicky by to malo vyzerať asi nasledovne.
Dané trajektórie by sa pritom mali nasimulovať pre rôzne scenáre vývoja a mali by sa urobiť pre každú jednu oblasť mikroekonomiky, čiže nielen pre strojárske firmy, ale aj pre objekty poľnohospodárstva, cestovného ruchu a podobne. Takýto metodologický postup umožňuje zachytiť straty nielen oproti existujúcemu stavu ale aj oproti potenciálnemu rastu v budúcnosti. Keďže lom a halda spôsobia istú špecializovanosť regiónu, dané straty môžu byť spôsobené aj tým, že do daného územia neprídu investície z iných odvetví, ktoré by tam ináč mohli prísť. Napríklad do priemyselného parku PPS by v budúcnosti mohol prísť aj iný strojársky investor. Otvorením bane sa ale takejto možnosti vzdáme.
Keď sa potom zamyslíme nad prínosom ťažby oproti východiskovému scenáru v dlhodobom období, napríklad tých 30 rokov, tak strata pracovných miest v okolitej mikroekonimke by mohla niekoľkonásobne prevážiť všetky príjmy z ťažby. Vzhľadom už na spomínanú blízkosť celej ťažby k závodu PPS a k poľnohospodárskym a turistickým objektom je taký scenár viac než pravdepodobný. Ak by sa tak naozaj stalo, bola by sme jediná krajina na svete, ktorá by vyťažila a kyanidom prelúhovala 25 ton zlata a ešte by na tom aj prerobila.
Ďalšou otázkou sú skúsenosti spomínanej firmy. Pozrel som sa zbežne na históriu a finančné výsledky, ktoré daná firma prezentuje investorom na svojej stránke (zdroj tu). Podľa uvedených informácií je EMED Mining iba sedemročná firma a počas svojej histórie zatiaľ nezarobila jediné euro. Takto vyzerali jej finančné výsledky za minulý rok a podobne to bolo aj v predchádzajúcich rokoch. Čísla v zátvorkách znamenajú mínus.
Áno, chýba tam riadok pre Revenue. Daná firma mala teda podľa svojich výkazov doteraz len samé výdavky a žiadne príjmy. Prvé eurá očakáva pravdepodobne až v blízkej budúcnosti. Je teda otázne či by takáto firma dokázala technicky, finančne a obchodne zvládnuť ťažbu v tak komplikovanej lokalite.
Ministerstvo by teda malo vytiahnuť hlavu z piesku a namiesto taktického rozhodovania o tom, aká má byť baňa hlboká a široká, by sa malo začať zaoberať rozhodovaním strategickým, o tom, či daná ťažba má vôbec zmysel. Malo by teda uvažovať o výnosovosti a o rizikách kombinácie všetkých ekonomických aktív ako celku a nie sa iba izolovane pozerať na jedno konkrétne aktívum. A zrovna na to s najrizikovejším potenciálom. Keby sa daná vec poctivo rozanalyzovala, myslím si, že by sa ukázalo, že dané ložisko je vzhľadom na svoju veľkosť, alebo skôr malosť, ekonomicky rentabilné iba v prípade keby sa nachádzalo v neobývanej oblasti, ako nápríklad mongolská step. Čo v prípade Slovenska nezodpovedá skutočnosti. Ľudia v regióne to jasne chápu a nechcú si dať svoje okolie zničiť. Už len aby trochu strategického a ekonomického myslenia ukázali aj poverené úrady a nedržali celý región v zbytočnej neistote. Povolenie takejto ťažby by preorientovalo celý región na banskú oblasť a zničilo by jeho budúci potenciál v doteraz tradičných oblastiach - v strojárstve, poľnohospodárstve a v cestovnom ruchu. Ktoré v Podpoľaní zamestnávajú tisícky ľudí. Takéto rozhodnutie by znamenalo obrovský ekonomický vabank s vidinou malého a neistého zisku a s možnosťou obrovských strát. Taktiež by sa ministerstvo malo zamyslieť nad tým, pod akou maržou a akým firmám dáva ťažiť naše nerastné suroviny.
Celá ťažba by bola vabankom aj ekologickým, keďže daná lokalita je v tesnej blízkosti viacerých obcí, vodných zdrojov, lesov a na kraji chránenej krajinnej oblasti Poľana. Toto je už otázka na ďaľší náš úrad, Ministerstvo životného prostredia, ktoré by tiež mohlo prelomiť svoju mlčanlivosť a odkomunikovať detaily svojich analýz. Osobne by ma napríklad zaujímali možné následky a smer úniku kyanidu v prípade neštandardnej situácie, napríklad následkom nezvyčajne silných dažďov.
Vzhľadom na to ako dlho sa o celej veci už diskutuje, mali naše ministerstvá toto všetko už dávno rozanalyzovať a do detailov odprezentovať. Namiesto skutočných serióznych analýz sa ľuďom v regióne zatiaľ prezentujú iba vyjadrenia, ktoré v danej ťažbe napriek všetkej očividnosti žiadne riziká nevidia. Plus sa na nich vyvíja nátlak výrokmi typu: „niekde sa zlato na svete ťažiť musí" alebo „obce by nemali mať ohľadom ťažby právo veta". Takto odbornosť rozhodne nevyzerá.
