Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Ja “si nemyslím”, ale viem na sto percent, že spoločenská zodpovednosťnemusí byť len marketingovou haluškou – v slobodnej spoločnosti má každá firmaa každý biznisman na výber, ako sa k CSR (t.j. spoločenská zodpovednosť)postaví – či poriadne, tak ako sa patrí, alebo ako k novému trendu, ktorý môžepriniesť trochu marketingu. Mňa tí druhí nezaujímajú, čas venujem len tým,ktorí o CSR nehovoria, ale ho robia.
Spomeniem dvoch. Dámy majú prednosť, takže tramtararáá – Anita Roddick. Jej čas sa naplnil, zomrela minulý týždeň v krajine, kde sa narodila - Anglicko. O tom, že bola aktivistkou v rôznych oblastiach – odenvironmentalistiky až po nevykorisťovanie pracovnej sily v rôznych krajinách, (popritom, ako založila, viedla a rozširovala svoj slávny Body Shop), asi už viete.
Mňa však fascinuje to, ako spontánne, prirodzene a samozrejme táto žena vkĺzlado biznisu v skorých rokoch svojho života bez toho, aby mala akúkoľvekskúsenosť so zakladaním a riadením firiem.
V tých rokoch, keď sa rozhodla dať dokopy 19 produktov a otvoriť si prvýBody Shop obchod, neexistovali ani biznis školy so svojimi slávnymi MBA kurzmi,a ani termíny ako diera na trhu (niche market), alebo konzultanti. Ona (rovnakoako ženy terajška, a ževraj sme v tom dobré) premenila svoju záľubu na biznis… (logické– keď už musím pracovať, nech robím na niečom, čo mám rada, a čo ma baví). Onasi vybrala kozmetiku, a keďže bola v srdci “zelenou aktivistkou”, dala dokopymalú radu zdravých produktov, ktoré spĺňali aj jej náročné “zelené” kritériá. Apríbeh sa mohol začať.
Moja obľúbená “hláška” od Anity je to, že ak by mala veľa peňazí nazačiatku, keď biznis rozbiehala, urobila by pravdepodobne všetko nesprávne.Vrazila by peniaze do marketingového prieskumu a vôbec, do marketingu. Najalaby viac ľudí, zaplatila by si dizajn obchodu. To sa však nestalo, peniazenemala! Skvelé! Obchod získal jeden z najkreatívnejších vzhľadov vďaka tomu, žepeniaze nemali a tak všetko riešili vlastnou kreativitou. Marketing sa “urobil”sám tým, že boli inovatívni a iní – a tak sami zákazníci sa stali ichpredajcami – dobrovoľníkmi bez toho, aby o tom vedeli (ústne podanie má túnajväčšiu silu, alebo aspoň malo, v čase keď neexistoval internet). Za svojunajväčšiu chybu v biznise považuje to, keď vyhodila veľké peniaze nakonzultantov manažmentu, o ktorých si naivne myslela, že jej pomôžu vyriešiťisté problémy vo firme. Opak – vznikla čierna diera, v ktorej peniaze zmizli(len tak zafučalo), a problémy sa rozrástli. Nakoniec to však predsa len zvrtlik dobrému, Anita sa rozhodla odstúpiť z role CEO a rozhodla sa fungovať z rolekonzultanta pre vlastnú firmu. A pokračovala v tom, čo robila celý život –aktivizovala sa za zlepšenie rôznych problémov celosvetovo.
Pointa je, že ľudia ako oni, robia tieto veci bez ohľadu na to, či sa onich bude vedieť alebo nie. Jednoducho to nie je priorita - život je už takdostatočne krátky, takže nestihneme možno ani to dôležité, nie to zvyšnémalichernosti. A to je to, čo ma priťahuje k týmto ľuďom – sila rozhodnutia, žeurobia so svojím životom – nech to je v biznise alebo kdekoľvek inde – to, čopovažujú za správne a potrebné. A idú si za tým. Bez ohľadu na to, kto si čobude mrmlať.
No dosť obdivu, poďme na šľahačku na torte. Tou je “môj” skvelý RichardBranson. Toto je podnikateľ s veľkým P, chlap s veľkým CH, človek s veľkým Č(dobre, dobre, pochopili ste…). Ako 16-ročný vysvetlil svojmu otcovi, že odchádzazo školy v Stowe (Anglicko), po tom, ako neznášal spôsoby klasického učenia saa vyučovania. Hlavný učiteľ v Stowe mu pri odchode povedal: “Ty sa buď stanešmilionárom, alebo skončíš vo väzení”. (A splnili sa obidve predpovede! Doväzenia sa dostal po tom, ako 16-ročný za kostolom otvoril svoju prvú jedáleňpre bezdomovcov – a policajti mu prišli na to, že danú jedáleň prevádzkuje bezlicencie).
Richarda popisujú tí, ktorí ho poznajú od detstva ako niekoho, ktonezniesol akademické odôvodnenia, prečo niečo nemôže fungovať. Máme pred seboučloveka, ktorý vždy hľadá spôsoby, ako by veci mali fungovať – a nie naopak. Richardje ako hudobník, ktorý nepozná noty, alebo človek, ktorému vyoperovali hanbu.On priznáva, že nerozumie, čo je to “brutto” a “netto”, napriek tomu je jeden znajbohatších milionárov Anglicka a sveta.
Symbolom jeho kreativity a produktívnej spontánnosti je príbeh o tom, akootvoril Virgin Airlines , svoju leteckú spoločnosť, ktorá je práve vo fázeobrovskej expanzie na americkom kontinente. Niekedy, keď mi v bežnom životedochádza dych alebo kreativita, spomeniem si na tento Richardov príbeh (ozaložení leteckej spoločnosti Virgin) a hneď mi je viac do poskoku: raz leteldo Puerto Rica, a stalo sa to klasické nepríjemné - jeho let zrušili. Čakalchvíľu, snažil sa zistiť, kde je problém, ale aerolinky sa rozhodlinekomunikovať nič – neboli vôbec nápomocné. Richard mal však dosť naponáhlo, atak šiel rovnoza jednou zo spoločností, a spýtal sa, koľko by stálo prenajatie lietadla doPuerto Rica. Malé lietadlo mu boli ochotní poskytnúť za 2000 libier. Richard sis nimi “pľasol”, rozrátal náklady na počet sedadiel, a vyšla mu cena 39 libier.Schytil prvú krabicu, z ktorej použil tvrdý papier, na ktorý napísal: “VirginAirlines: let do Puerto Rico za 49 libier”. Dohodiny zaplnil lietadlo a jeho kariéra v leteckom biznise sa začala.
Avšak Richard nie je “len” podnikateľ. On je šialenec, zanietený pre vec,ktorú je rozhodnutý zlepšiť alebo vytvoriť. Je to zatiaľ jediný skutočný areálny biznisman - jednotlivec, ktorý sa rozhodol niečo s globálnym otepľovanímurobiť. To, čo nás na termíne globálne otepľovanie odstrašuje (aspoň mňa), jecelá ľavičiarska propaganda, ktorá s touto témou ide ruka v ruke – ale priRichardovi je to o inom – on to robí, lebo je rozhodnutý zvrátiť to, čo inípovažujú za nezvrátiteľné, a chce napraviť chyby, ktoré spôsobuje ľudstvo, atiež jeho letecká spoločnosť. Ak sa mu podarí to, čo plánuje (Vo VirginAirlines dať do prevádzky čisté pohonné palivá do roku 2009 a neskôr ichdodávať ostatným spoločnostiam a jednoducho tak priniesť alternatívu terajším,špinavým), tak to bude veľká oslava sily jednotlivca, a zároveň výsmech mnohýmkorporáciám, ktoré už desaťročia tvrdia, že na tom pracujú. A o tom je CSR – žeje v ňom človek – reálny a skutočne zapojený a v praxi pre to niečo robí – nie rozpráva avydáva záverečné správy. Ako Richard. Skutočná spoločenská zodpovednosť, lebomá rád život, ľudí a svet. A popri tom robí dobrý biznis.
