Niečo z nášho predchádzajúceho života, naše postoje, pocity a skúsenosti, ktoré si nesieme našim bytím ovplyvňujú ako vnímame a cítime svet okolo nás. Skrátka, sme poznačení a ovplyvnení našou minulosťou. Moje spomienky, zážitky z mladosti sa u mňa prejavujú tak, že si radšej volím iné ako bývalé socialistické krajiny. Ale rodinné udalosti ma tentoraz nasmerovali do Kyjeva. A vidieť Kyjev stálo zato.
Let prilietal poobede o 17 hod. Pilot nám stihol oznámiť, že počasie nie je nič moc. V Kyjeve je zamračené, chladné počasie s miernymi prehánkami. Po dňoch strávených v Anglicku to nebolo žiadne rozčarovanie. Akurát som trocha zmenila zemepisnú polohu. Boryspil je moderné, veľkoryso postavené letisko, ktoré je schopné príjmať niekoľkokrát väčšiu kapacitu letov, ako má teraz. Turisti, najmä kvôli nepokojom vo východenej časti Ukrajiny, prestali chodiť. Lietadlá sú obsadené najmä ukrajinskými cestujúmi a pracujúcimi, ktori sa vracajú domov. Pripomína mi to situaciu na bratislavskom letisku spred 4-5 rokov. Po dokončení výstavby novej budovy táto niekoľko rokov zívala prázdnotou. Letová tabuľa zobrazovala horko ťažko 6-7 letov, včítane tých čo mali odlietať na nasledujúce ráno. Boryspil sa chystal na väčšiu záplavu turistov. Ukrajinské aerolinky predávali výhodné lety až do nepokojov v roku 2014, keď sa mnohé turistické aktivity zmrazili.
Doprava z letiska do stredu mesta je efektívne zabezpečená linkou Skybus č. 322, privážajúcou cestujúcich z letiska k trati metra, či priamo na vlakovú stanicu v strede mesta - Vokzalny.
Metro.
Samotné metro je neskutočne rýchle, efektívne a cestovné je neuveriteľne nízke. Pri nákupe viacerých plastových žetónov naraz je cena 3.5 hrivny za jednu jazdu. Cestovné je teda ca 18 centov za jazdu. Metro je postavené v hÍbke až 150 m, takže trvá niekoľko minút dostať sa eskalátorom ku vlaku. Neviem, či metro bolo takto vybudované kvôli členitému terénu, alebo, či bolo uvažované ako atomový bunker na ochranu obyvateľstva. Zrejme, oba dôvody prispeli k nezvyčajnej hÍbke metra.
Metro je čisté, spoľahlivé a prehľadné. V roku 2012 sa doplnili k ukrajinským názvom staníc aj názvy v angličtine. V angličtine sú oznamované aj hlavné prestupné stanice. Vlaky na všetkých troch linkách jazdia od piatej hodiny ráno až do 24:00 hod. Počas dopravnej špičky metro jazdí každú minútu a a po večeroch každých 5-10 minút. Na vstup do metra je potrebné mať kúpené žetóny. Domáci používajú mesačný lístok, ktorý sa dá kúpiť v prvom týždni mesiaca. V špičke sú vlaky sú často preľudnené, treba sa do nich natlačiť, a ľudia sa na výstupnej stanici už v predstihu tlačia ku dverám, aby stihli vystúpiť.
Strava.
Milo ma prekvapila ukrajinská strava. Jedálne s domácou kuchyňou sú na každom rohu. Samoobslužné jedálne ponúkajú širokú škálu domáceho jedla. Cena sa pohybuje okolo 1.5 až 2 Eura. Nechýba tradičný boršč, pirogy, ryba a výber koláčov a štrúdiel. V centre je aj výber drahších a honosnejších restaurácií. Tieto sú však frekventované najmä večer, keď si chcú zákazníci pri jedle dlhšie posedieť. Taktiež sú po uliciach stánky s občerstvením, ktoré sa nachádzajú na každom rohu.
Ubytovanie je v Kyjeve cenovo prijateľné
Tak ako pred pár rokmi Bratislave vznikla aj v Kyjeve vrstva ľudí ponúkajúcich súkromné ubytovanie v apartmánoch. Ľudia na web stránkach ponúkajú apartmaniky, byty, či menšie penzióny s veľmi kralitným a vkusne zariadenym interierom v cene od 15 Euro za izbu pre 2-3 ľudí.
Lacnejšie hostely s viacerými posteľami na izbách sa tiež rozvíjajú. Ich kvalita je často nižšia ako v západných mestách, ale bývať sa dá už za 2 -3 Eurá. Ponuka hotelov a apartánov je pomerne široká a nocľah sa dá vybrať buď na oficiálnych stránkach mesta alebo cez bežné bookingové stránky ako booking.com či airbnb.
Zaujímavosti mesta
Moje ubytovanie bolo v blízkosti Bulvára Khreschatyk. Počas víkendov je ulica pre dopravu uzavretá. Prišla som do mesta hneď vo Veľkej noci a v meste boli dekorácie s veľkonočnými vajcami. Ulica bola lemovaná pouličnými stánkami, predávajúcimi, zabávačmi, muzikantami a okoloidúcich. Po chodníkoch sa to hemžilo národom.
Odtiaľ prichádzame ku Katedrále sv. Michala. Je to pôsobivá budova v modrom s príjemným parkom a lavičkami. Farbou mi pripomenula Modrý kostolík v Bratislave. Môj syn mi hovorí, že v chráme nie su žiadne sedadlá na sedenie a obrady cez sviatky trvajú viac ako tri hodiny.
Zaujala ma aj Katedrála sv. Sofie a komplex Pečerska Lavra. Obe pamiatky sa vyznačujú mnohými zlatými vežičkami v prevažujúcom byzantínskom štýle. V Katedrále sv. Sofie je najzaujímavejší interiér. Mnoho fresiek a mozaík pochádza z 11. storočia, z doby, ked po víťazstve princa Jaroslava bola katedrála postavená.
Pečerska Lavra je komplex chrámov a budov, v ktorým po stáročia vychovávali nových kňazov. Prichádzajú sem pútnici s modlitbami, či prosbami na perách ako aj bezpočetné zástupy turistov. Komplex ponúka príjemnú prechádzku medzi posvätnými chrámami a vôbec nevadí, že sa prechádzame medzi kvapkami.
V blízkosti Pečerskej Lavry sa nachádza majestátna Socha vlasti Mať Ukrajiny a pomníky druhej svetovej vojny, včítane výstavy vojenského príslušenstva. Bronzové sochy sú prevedené veľmi detajlne.
Po ceste k pomníku Matky Ukrajiny sme sa zastavili pri pamätníku v tvare zažatej sviece. Jej oheň má pripomínať obete hladomoru, ktoré zomreli hladom v krízovom období dvadsiatich a tridsiatich rokov minulého storočia. V tomto období bolo obilie na Ukrajine skonfiškované a vyvezené do Ruska v takých množstvách, že takmer nič nezostalo pre domácich obyvateľov.
