Panama ma zaujala z viacerých hľadísk. Jedným z mojich kritérií bolo teplé počasie, ako aj to, že je to obľúbená krajina seniorov z USA, a teda je považovaná za dosť bezpečnú a pohodovú pre život. Navyše poskytuje poskytuje pomerne jednoduchý spôsob získania dlhodobejšej rezidencie. V zásade stačí vydokladovať pravidelný príjem či dôchodok vo výške 1,000 USD. Je tu aj možnosť založiť si biznis už pri vklade 5,000 USD. Ak spomínam jednoduchý spôsob – tak do toho treba pripočítať latinoamerickú lásku pre papierový priemysel, lasku pre dôkladnosť napísaného písma a taktiež nesmierný záujem o pečiatky a podpisy.
Počas pobytu som rozprávala s viacerými majiteľmi menších biznisov, vlastníkov hotelov a ubytovní a vznikol mi z toho určitý obraz. Podotýkam, že svoje názory nepodkladám štatistikami a hlbším štúdiom, len svojimi dedukciami z toho, čo som v relatívne k krátkom čase mala možnosť vidieť, či prežiť v hlavnom meste Panamy a v Colone.
Hlavné mesto neuveriteľne rýchlo expanduje a stred starého mesta Panamy - Casco Viejo dostalo potrebné finančné injekcie počínajúc rokom 1997, keď Unesco vyhlásilo Casco za miesto svetového dedičstva. Casco Viejo bola v minulosti zanedbaná štvrť mesta s polorozpadnutými domami z koloniálnej doby. Historické staré budovy tu chátrali, kopili sa tu skládky a odpadiská, majetnejší odtiaľto utekali. Po roku 1997 tu investori spravili malý zázrak a Casco viejo na oplátku spravilo viac ako malý zázrak pre investorov. Dnes je to najnavštevovanejšia turistická oblasť a nájomne sa pohybuje od 1,000 do 5,000 USD. Stále sa stavia, buduje, opravuje. Hranice starého mesta expandujú ďalej a ďalej….momentálne je hranica mesta na ulici č.12. Tu je predeľ medzi tým, čo je luxus a čo je na hranici žumpy. Je to ako imaginárna bariéra. Ako by sme preskočili v čase z jednej planéty na druhú….
Ak spomínam rýchly boom, tak mi to veľmi pripomína Bratislavu okolo roku 2,000. V tom čase bolo v pešej zóne dosť schátraných bytov. V pavlačových bytoch bývali najmä rómski občania a byty boli v zanedbanom stave. Neskôr veľa cigánskych občanov akceptovalo odstupné za svoj byt a našlo si ubytovanie v lacnejších zónach. Toto sa deje teraz aj v Paname. Buď sú budovy v takom štádiu rozkladu, že sú neobývateľné a majú len obvodové múry, alebo tu bývajú chudobní, ktorí akceptujú lepšie náhradné ubytovanie. Po rekonštrukcii tu investory majú malý raj, keďže nájomné je takmer o 100 percent vyššie ako v iných štvrtiach. Treba podotknúť, že kúpa bytu je ešte stále výnosná investícia z hľadiska výnosu. Nový 50 m2 byt -môžme hovoriť o novom, keďže povodné zostali len obvodové múry stojí zhruba 100,000 -120,000 USD. Nájomné sa pohybuje okolo 1,000 dolárov, takže výnos je 10 percent. Nie je to zlé, pri porovnaní s úrokmi v bankách.
Aký je v krajine risk? Pod povrchom je tu niekoľko rôznych vplyvov. Po prvé, silný americký vplyv. Udržiavaný či už vojenskými, alebo leteckými základňami v Karibiku a Colombii. Oficiálne Panamsky prieplav prešiel r. 1999 do rúk Panamy, malý print však hovorí, že kanál je prísne sledovaný z USA a naďalej je dôležitým strategickým bodom. Takže to vytvára urcitú rovnováhu v tejto oblasti. V panamskom kanale môžu výhradne pracovaŤ len Panamania. Podobne sú strážené pracovné miesta vo vláde, zdravotníctve, advokátsve a iných významnejších profesiách.
Čo sa týka biznisu, tak sú tu dve silné komunity, ktoré si strážia najlepšie miesta a pozície – influentní panamania a silná židovská komunita. Tieto skupiny majú v rukách rozhodujúci kapital a sú zainteresovaní do všetkých nových projektov ako – Casco Viejo, kancelárie, banky, obchodné móla …a do všetkého, co poznáme z rýchleho rozvoja aj u nás. Presadiť sa čo i len v menšom biznise nie je vôbec jednoduché, lebo v krajine je silne vyvinutý zmysel pre podnikanie…Takmer každý tu má dáku skúsenosť s biznisom – či v službách, hotelierstve, menšej reštaurácii a či len v stánku s ovocím a zeleninou. Pôvodní domáci obyvatelia predávajú suveníry, výšivky, výrobky z dreva - skrátka predávajú svoje artistické vlohy…ostatní skúšajú šťastie v taxikárení, zmrzline, predaji koláčov, či v pouličnom predaji limonád a vody…skrátka biznis je tu v plnom prúde.
V tejto atmosfére som sa zamýšľala zapojiť do hry aj ja…a to v ubytovacích službách – robiť prenájom v prenajatých bytoch. Hneď v prvý týždeň som našla dva úžasné priestory za pomerne dobrú cenu. Mojim úmyslom bolo robiť krátkodobé, či víkendové ubytovanie za turistické ceny. Podala som návrh majiteľom so svojimi referenciami a odporúcaním banky. A čuduj sa svete o pár dní som dostala odpoveď, ze majiteľ sa rozhodol prenajať priestory niekomu inému. Skrátka stačí spomenúť nejaký vhodný biznis a konkurencia sa vždy nájde….
Myslím však, ze začať biznis hocikde si vyžaduje trocha viac prípravy, pozorovania, zoznámenia sa so svojim okolím, poznania zvykov a čiastočne i jazyka. Toto všetko nám prináša nové poznatky a otvára ďalšie možnosti…táto fáza prípravy, či rozhodovania sa je veľmi užitočná, tvárna, aktívna…a potom sa uvidí, čo prinesú ďalšie dni…
