Medellin, Colombia.
Jednou z takýchto udalostí bola cesta do Medellinu v Colombii. Letela som z Panamy do Medellinu na štvordňový výlet a už lietadle som vedela, že nie je všetko v poriadku. Počas predchádzajúceho výletu po San Blas ostrovoch som si všimla na nohe dva štípance a jeden z nich sa nainfikoval. Bol poriadne červený a nahnisaný. Z počiatku som predpokladala, že to môj imunitný systém zvládne a za pár dní sa to začne hojiť. Nestalo sa tak.
Program na prvé dva dni v Medelline som už mala zorganizovaný dopredu - prehriadku mesta so City tour, návštevu Národného parku Arvi a predplatený celodenný výlet parku Quatape. V Quatape ma už zalievala horúčka a prívaly tepla a zimy. Tak som nakoniec poprosila recepčnú v hotely, nech mi odporučí nejakého doktora na konzultáciu.
Lekárka v stredisku Antioquia bola úžasne milá a ochotná. Vysvetlila, že teplota pochádza z uštipnutia a naviac sa rany nainfikovali. To mi bolo jasné, keďže dolu kolenom mi stekala krv z rany, a to napriek mojej snahe o amatérsky obväz. Spolu s lekárkou sme pozerali fotky tropických uštipnutí, ktoré sa najviac ponášali na moje. Nakoniec skonštatovala, že rany po uštipnutí sa podobajú na tie spôsobené piesočnými muškami a jej podozrenie je na Leišmaniózu. Predpísala mi antibiotiká a lieky proti teplote. Taktiež povedala, že antibiotiká sú len dočasné liečenie a je potrebné spraviť testy na Ústave tropických chorôb na potvrdenie diagnózy, ale kvôli sviatkom budú mať otvorené až nasledujúci utorok. Keďže som sa v nedeľu vracala naspäť do Panamy, tak som si len vypýtala predpoklad diagnózy pre ďalšie vyšetrenie v Paname.
Niečo tropických chorobách.
Predpokladaná diagnóza Leišmaniózy ma nepotešila. Podľa informácii z internetu je Leišmanióza choroba zapríčinená jednobunkovými parazitmi a prenášaná uštipnutím infikovanými piesočnými muškami. Existuje v dvoch formách – viscerálna, ktorá postihuje hlavne pečeň a slezinu, a kutánna, postihujúca pokožku – čo bol aj môj prípad. Odhaduje sa, že ročne sa vyskytne 1,6 milióna nových prípadov. Okolo 20,000 -30,000 ročne je smrteľných. Existuje liečba, ktorá je časovo náročná a lieky môžu mať rôzne negatívne efekty.
Štípance zo začiatku vôbec nevyzerali nebezpečne. Začali sa infikovať až po 5-6 dňoch. Získala som ich niekde na konci výletu San Blas, typujem že niekde na hranici s Kolombiou v Kapurgáne. Je to izolovaná oblasť, kde sa dá dostať len motorovým člnom, či menším lietadlom. Po ukončení výletu traja ďalší ľudia z našej skupiny navštívili zdravotné stredisko, dvaja z toho s rozrezanou a nainfikovanu nohu, keďže pri výstupe z lode stúpili na dáke sklo či ostrý predmet. V ich prípade zabrali antibiotika.
Taktiež som v Medelline, v Kolombii som videla zaraničné dievčatá, ktoré mali na nohách štípance od stoviek komárov či iného hmyzu. Komáre sú veľká pliaga. Počas dňa takmer nie sú aktívne, ale nedá sa im vyhnúť pri stmievaní a pri úsvite. Vtedy sú ako šialené. Štípu aj cez dlhé rukávy a nohavice. Skrátka, krv je ich prežitie…a idú hlavne po cudzincoch …možno tým, že nie sme voči nim rezistetní… neviem, rozhodne som toľko štípancov nevidela na domorodcoch.
Čo sa týka štípancov, tak som najnepríjemnejšie obdobie zažila vo februári 2018 v Pucallpe, v Peru. Počas tohto času pršalo takmer každý deň… a komáre boli extra agresívne. Celé ruky a nohy som mala dopichané, napriek dlhým rukávom. Tieto štípance bláznivo svrbia ešte aj po dvoch týždňoch. Okrem komárov štípu aj mravce. Napriek tomu, že môžu byť veľmi malé, Vedia byť značne nepríjemné. Repelent a zápalné špirály pomáhajú trochu….trocha pomáha voda Florida….- kombinácia miestnych rastlín…ale najviac záleží na období a populácii hmyzu.
Hotel Recuerdos – Hotel Spomienok
Posledný deň som sa v Medelline, v Hoteli Los Recuerdos – toto bol naozaj názov hotela, kde som bývala, alebo lepšie povedané, smutne sa potila v posteli. Bandažovala som si svoje hnisajúce štípance a spomínala na ostatné dovolenky, kde som tiež zažila kopec strachu.
Thajsko. Moje posledné dni v Thajsku som prežila taktiež v hotelovej izbe vo vysokých teplotách. Bola som sama ako prst na konci sveta. Každú noc som bola spotená do poslednej nitky. Domáci mi priniesli trocha čaju, či suchého chleba, lebo na nič iné som nemohla ani pomyslieť. Bol rok 2010 a na všetkých letiskách v Ázii boli vyvesené symptóny vtáčej chrípky – vysoké teploty, nádcha, bolesti hlavy, svalov, žalúdka, nechuť do jedla – to všetko som mala. O pár dní som mala letieť domov do Bratislavy – a tak som zavolala rodine, nech mi dohodnú prehliadku u doktora…Hneď z letiska sme išli k doktorovi, ja ešte v plnej chorobe, kýchaním a bolesťami hlavy – doktor sa na mňa pozrel a povedal – "Ak by ste mali vtáčiu chrípku, tak už by ste dávno takto nebehali"….a tak o pár dní som bola vyliečená. Ako inak…aj pri tejto chorobe som si spravila rekapituláciu života….
Panama.
Dnes som sa vrátila do Panamy a môj prvý Skype bol s mojím synom. Nechcela som ho vystrašiť…tak mu len hovorím, že sa nejako zle cítim, a v Kolombii mi predpísali antibiotiká. Uvidí sa, či zaberú, ale pôjdem ešte na testy na možné tropické choroby. A tak som išla do Ústavu tropických chorôb Gangos v Paname. Hneď na recepcii bol zoznam pacientov podozrivých na Laišminiózu, Ziku a Dengue….Len za dnešný deň bolo registrovaných okolo desiatky možných prípadov.
Konzultantka si prezrela si moje štípance a zaujímalo ju najmä ako dlho ich mám a ako dlho sa hoja. Dve rany už boli takmer zahojené a jedna novšia mi stále hnisala. Pobedala, že to vyzerá, že antibiotiká mi zaberajú a to je dobrá správa, lebo nebude to Leišmanióza. Tá je parazitického pôvodu nereaguje na antibiotika. Navyše rany pri Leišmanióze mokvajú a hnisajú dlhý čas a zle sa hoja. Uzavrenie rany môže trvať aj niekoľko mesiacov. Z tohto dôvodu konzultantka usúdila, že moje uštipnutie a následná infekcia boli zrejme bakteriálneho pôvodu – a tak som len prevolávala na SLÁVU ANTIBIOTÍK….môžem byť znova vyliečená….moje dobrodružstvá sa ešte nekončia….
A tak som si dnes dovolila nahliadnuť na cestovanie z tej druhej strany, zo strany rizík, chorôb a nebezpezpečenstiev. Súčasná situácia je taká, že na mnohé tropické choroby neexistujú preventívne vakcíny… a potenciálne lieky sú stále v štádiu výskumu.
Záverom
V minulosti, počas kolonizácie centrálnej a latinske Ameriky, hlavným faktorom vyhynutia miestneho obyvatelstva neboli boje – ale európske choroby. Domorodí obyvalelia nemali žiadnu imunitu voči rade európskych ochorení – ako cholera, týfus, mums, šarlach…a tak v mnohých krajinách vyhynulo viac ako 90 percent obyvateľov. Dnes, sa sitácia obracia. Sú to choroby tropických krajín, ktoré sa veľmi ľahko môžu dostať k nám.
PS - A tak my ľudia budeme stále skúmať a odhaľovať nové a nepoznané, či už v skúmavke v laboratóriu alebo tam vonku, v šírošírej zemy. Toto je naše dedičstvo, tá túžba po dobrodružstvách, nových horizontoch, ďalekých krajinách. Tá večná potreba otvoriť dvere svojho priedomia …a vybrať sa von...… za poznaním….
