Do úvahy prichádzalo tiež robiť tlmočníčku niekomu na cestách, kto potrebuje jazykovú podporu, alebo len tak spoločnosť, aby sa cítil bezpečnejšie.
Predtým, ako som sa rozhodla kam pôjdem som si viackrát prezrela aj pracovné príležitosti pre dobrovoľníkov na workaway.com a helpstay.com. Mala som aj niekoľko záujemcov o doučovanie angličtiny. Súkromná škola v Mexico city ma pozvala do ich školy, aby som viedla rozhovory a konverzáciu pre pokročilejších študentov. Škola vyhľadávala aj ľudí, ako som ja, ktorých angličtina je druhým jazykom, nie materinským jazykom, aby si študenti zvykli aj na iný prízvuk. Zaujal ma aj projekt Minga z Colombie, ich vedúci ma na pozval na Skype pohovor nakoľko hľadal vyše tridsať pomocných učiteľov na výpomoc do škôl do Colombie. Tento program dokonca ponúka aj ubytovanie a menšie štipendium a program je na 6 mesiacov. Nakoniec som sa však rozhodla pre Panamu, ktorá sa považuje za bezpečnú a je obľúbeným miestom dovolenkárov ako aj seniorov v dôchodkovom veku. Navyše ma jedna rodina žijúca v Paname pozvala k nim na opatrovanie ich dcery na niekoľko hodín denne. Potrebovali výpomoc najmä v doobednajších hodinách keďže spravovali aj menší ranč s ubytovaním. Tieto programy, ako aj mnoho iných biznisov - ako hotely, farmy, reštaurácie, či rodiny poskytujú ubytovanie zadarmo výmenou za niekoľko hodín práce.
V polovici januára som sa rozlúčila so studenou Európou a zamierila do Panamy. Prvé dní som sa len tak túlala po starom meste – Casco Antiguo. Mojim úmyslom bolo nájsť si nejakú izbu ako sídlo, kde si môžem ponechať pár vecí a vracať sa sem ako na hlavnú základňu, odkiaľ budem podnikať výlety, či skúmať pracovné príležitosti v bližšom, či vzdialenejšom okolí.
Do Panamy som prišla v dňoch, ked bola v plnom prúde príprava na Festival mládeže, ktorého dôležitou súčasťou bola pápezova návšteva. Mesto bolo plné turistov, v historickej časti mesta bola odstavená premávka, na každom rohu stáli policajti a vstupovať sa dalo len na špeciálne povolenie. Odfotila som si kostal sv. Frantiska, kde pápež neskôr spravil vysviacku po dlhodobej a rozsiahlej renovácii kostola. Vďaka pápežskej návšteve sa v meste poopravovalo viacero budov a niektoré výškové paneláky okolo ktorých prechádzal pápežov sprievod dostali nový náter.
Povolenie do starého mesta som nezískala a tak som pápeža nevidela naživo. Namiesto toho som sa rozhodla odísť na týždeň k moru do Portobela a vypomôcť rodine s opaterou dievčatka. Ubytovanie bolo zadarmo, či ako protihodnota za hranie sa s ich dcerou Elisabethou počas 2-3 hodín denne. Navyše som im ráno pomohla s prípravou raňajok a zvyšok dňa bol voľný. Môj pobyt s nimi bol veľmi príjemný. V Paname sa vedie otvorený život. Susedia, známi, návštevníci, prichádzajú v ktoromkoľvek čase.
Treba však dodať, že moja práca opatrovateľky dievčatka bola viac namáhavá, ako som spočiatku očakávala. Elisabeth má 2,5 roka a už pozná niektoré písmená, farby, a množstvo slov a ústa sa jej nezastavia ani na 5 minut. A to už vie povedať okrem španielčiny aj jednoduché výrazy po anglicky. Napriek určitej námahe to bola pre mňa veľká škola. Dievčatko ovlývalo neuveriteľným množstvom energie, mala tendenciu zapojiť všetkých v jej blízkosti do jej aktivít. Život sa točil okolo nej. Vo svojich hrách, aktivitách, prechádzkach vyhľadávala pozornosť svojich rodičov, opatrovateľky a iných detí. Takmer som ju nevidela ticho sedieť v kúte a hrať sa samostatne. Okolo nej bol neustály zdroj pohybu, energie, dožadovania sa hier, pokrikov, nápevov. Skrátka v každej sekunde zaplnila všetok priestor. Jediný čas, keď na chvíľu utíchla, bola polhodinka pri rozprávke….či pri hre na mobile….vtedy ju pohltil iný svet - svet fantázie, príbehov…niečoho, čo sa odohráva tam vonku, mimo nás….a súčasne sa to premieta, rozvíja a znovu prežíva v našej hlave….
Na tejto farme mali aj šesť kabín na ubytovanie hostí, takže po večeroch bolo živo a navzájom sme si vymenili svoje cestovateľské skúsenosti. Jeden poznatok, ktorý ma zaujal, bol o spôsobe prepravy súkromných plachetníc cez panamský prieplav. Podľa ich predpisov musia mať všetky lode pri prechode kanálom na palube minimálne 4 dospelých členov na prácu s lanami. Navyše má každá loď prideleného panamského dohliadača, ktorý koordinuje prácu s lanami. Menšie posádky často hľadajú ľudí na výpomoc pri preplave kanálom a existuje web, kde sa dobrovoľníci môžu prihlásiť a prežiť nezabudnuteľný zážitok prejdenia kanálom. Cez kanál vedú 3 vráta, trasa je 80 km a preprava trvá dva dni. Moji domáci ho absolvovali v čase, ked som bola u nich.
Po týždni som dostala telefonát z Panama city, že je možné, aby som si tam prenajala apartmán a tak pomaly začínam uvažovať o ďalších aktivitách, tentoraz už v hlavnom meste. Je na čase spraviť ďalšie rozhodnutia….A vrátiť sa do hlavného mesta.
