Nechýbajú ľudové kroje, tradície s kresťanskou symbolikou, či oslavy rovnodennosti a vítanie jari. Potomci Slnka si vždy nájdu príležitosti tešiť sa novému dňu.
Do Cusca som pricestovala začiatkom mája a na ulici ma privítal veselý sprievod. Presnejšie dva sprievody. Jeden bol spätý s katolíckymi obradmi - jednalo sa o sviatok svätých krížov (Fiesta de las Cruses) a druhý sprievod, ktorý sa ťahal tými istými ulicami o trocha neskôr zosobňoval kroje a masky miestnych obyvateľov. Roztancované ulice boli plné ľudí. Rodiny z priľahlých mestečiek a obcí sa pridávali do sprievodov, každý oblečený do svojich krojov, či masiek a za zvuku hudby sa všetci predvádzali a veselo zvŕtali po preplnených uliciach mesta.
Peruánci sú srdeční ľudia a tá srdečnosť je akosi vystihnutá aj v ich mene. Dnešný potomkovia Inkov sa nazývajú Kečuánci (Quechuas) a ich jazyk je Quechua. Quechuas v preklade znamená – Ľudia veselého údolia. Ako som sa presvedčila počas svojho trojmesačného pobytu, vo veľkej väčšine prípadov to bola pravda. Niektoré slová z kečuánčiny sa udomácnili aj v iných jazykoch - napríklad kondor, lama, puma...
Prehliadkam a sprievodom však nebol koniec. Na Plaza de Armas sa v plnej paráde predvádzala peruánska armáda. Po meste vyhrala vojenská hudba a všetky zložky včítane vojakov, domobrany a polície hrdo pochodovali námestím. Mesto sprevádzala slávnostná nálada, vztyčovala sa vlajka republiky a mesta.
Cusco je starobylé Incké mesto, položené 3,400 mnm a obkolesené zo všetkých strán horami. Historické centrum je známe nespočetným počtom pamiatok, zrúcanín a múzeí, keďže Cusco bolo hlavným mesto Inkov po tri storočia a to od 13-16 storočia. Stred mesta je umiestený v údolí, mnohé ďalšie časti, ako štvrť umelcov je na vŕškoch a ulicami sa treba riadne škriabať do kopca.
Som ubytovaná priamo v centre na ulici Choquechaca (Čokečaka) a odtiaľ mierim malou uličkou Siete Culebres (Sedem hadov) do centra mesta na Plaza de Armas. Pozdĺž uličky Sedem hadov sa tiahne vysoký kamenný múr. Miestni stavitelia do tejto steny zakomponovali niekoľko kameňov so symbolikou hadov. Had je považovaný v mytológii Inkov za múdre zviera, niekedy aj za symbol obrodenia, či znovuzrodenia. A nie je ťažké ich na stene nájsť. Za povšimnutie stojí, že jednotlivé kamene sú nádherne opracované a zapadajú jeden do druhého. Sú spájané bez použitia malty. Podobnou technikou sa vyznačovali stavby stien chrámov a palácov postavených v Cuscu v dobe vlády Inkov, včitane komplexu Sacsaywaman.
Komplex Sacsaywaman bola incká pevnosť vybudovaná na kopci v severozápadnej strane mesta. Keď Inka Pachacuteq v 15.storočí prebudoval mesto Cusco, postavil ho v tvare pumy, ktorá reprezentuje silu. Pred začatím stavby mesta boli astronómovia vyzvaní, aby pomocou pozície hviezd určili najlepšie miesto pre srdce pumy - to je dnes centrom mesta – Plaza de Armas. Pre hlavu pumy, kde sídli rozum – vybrali vyvýšené miesto nad mestom. Tam vznikla pevnosť Sacsaywaman - rozsiahly komplex budov, miesto pre obrady, chrámy a posvätné ceremónie, zásobáreň potravy a obetný oltár na vyvýšenom mieste s úžasnou vyhliadkou na okolie.
O pár dní neskôr som sa vybrala do neďalekého Pisacu. Pisac je malá dedinka vzdialená len 10 Km od Cusca. Rozhodla som sa tam stráviť týždeň v lepšom podnebí, lebo v Cuscu, položenom 3500 m nad morom mi bolo zima. Pisac je položený o 500m nižšie a má teplejšiu a príjemnejšiu klímu. Navyše cesta z Cusca do Pisacu ide cez historické pamiatky – Sacsaywaman a Qenco, a priamo nad samotným Pisacom sa vypína majestátne historické, chrámové a poľnohospodárske centrum Pisaq, ktoré pripomína zmenšené Macchu Piccu. Terasové políčka, vybudované niekoľko storočí dozadu, sa tu stále obrábajú a v minulosti bola pôda prácne prenesená z nižších údolí na vyššie terasy, kvôli zvýšeniu úrodnosti. Po prehliadke komplexu sa vraciam peši dolu do dedinky Pisac a fotím si momenty z miestneho života a úžasnú panorámu.
Pisac je povestný svojimi pouličnými trhmi. Tri krát do týždňa sa tu stretávajú trhovníci z celého okolia a ponúkajú záplavu ovocia, zeleniny, suvenírov, šiat a šperkov. Navyše Pisac je preslávený mastičkármi, bylinkármi a amuletmi. Amazonské rastliny sú známe svojimi rôznorodými silnými účinkami. Nie je to tým, že by sme u nás nemali liečivé rastliny, ale podmienky v tropických pralesoch sú také, že koncentrácie účinných látok v rastlinách sú ďaleko vyššie.
V obchodíku s rastlinkami sa zastavujem dlhšie. Akosi sme si zvykli utekať hneď do lekárne, namiesto, aby sme trocha viac dôverovali prírodným zdrojom. Nakoniec, mnohé lieky sú pripravené synteticky na základe podobnosti s látkami z prírody. A tak účinky amazonských rastlín sú stále predmetom záujmu farmaceutických firiem. Domáci, najmä šamani vedia o liečivých látkach veľa. Javí sa, že aj mnohokrát diskutovaná ayuhusca je predmetom živého záujmu výskumných týmov. Okrem svojich psychodelických účinkov môže mať vplyv na hladinu serotonínu a teda na liečenie depresie a stresových stavov.
Rastlinky boli motiváciou, prečo som sa rozhodla v tejto krajine zostať dlhšie. Domorodci a šamani tu žijú priamo v lone prírody a zo skúsenosti vedia, čo je pre nich užitočné. Stretávam sa tu s ľuďmi, ktorí si prišli liečiť zdravie, nájsť mentálnu pohodu, oslobodiť sa od návykových látok, alebo si prišli liečiť rôzne choroby, ktoré bežnými metódami nedokázali vyliečiť. Domáci poznajú prírodu, rastliny a vedome sa začínajú o tieto poznatky deliť aj s cudzincami.
V obchodíku si kupujem ešte niekoľko balíčkov čaju, a taktiež trocha chie a quinoi na vyskúšanie doma. Potom sa už len tak motám po trhovisku a obdivujem krásne svetre, pončá, prírodné kamene zasadené do rôznych šperkov. A dočkám sa aj sprievodu domácich farmárov s volmi, ktoré symbolizujú zahájenie jarných prác. Skrátka v posvätnom údolí je zase jeden obyčajný deň....
