Dnes poobede som navštívila Windermere, mestečko na brehu jazera s rovnakým menom. Ulice sú lemované menšími útulnými kaviarničkami a výklady obchodov priam vábia, aby do nich človek vstúpil. Každý jeden výklad, pultík, reklamná výveska sú spravené s láskou. Obchodíky sa tu dedia z generácie na generáciu a majitelia vedia, ako ulahodiť oku potenciálneho kupujúceho.
A o tých obchodíkoch chcem trocha hovoriť. Tie čarokrásne obchodíky sú tu súčasťou každej dedinky, obce, mestečka. Máme ich aj tu v Lancastri, kde bývam. Na pár minút si sadám na lavičku a pozorujem, koľko úsilia majitelia dávajú do svojho biznisu. Na kraji je rohový obchodík patriaci panej s odevmi. Každý deň sa venuje svojmu výkladíku a zlaďuje oblečenie na figurínach, topánky, kabelky, šatky, letné tuniky, všetko musí dokonale ladiť. Nie je to len práca, je to kus umenia, symfónie v tom čo robí. A očividne sa jej darí. Každé 2-3 dni sa oblečenie na figurínach zmení, predpokladám, že je predané.
Hneď povedľa má obchodík pani kvetinárka. Zásoby nových čerstvých kvetov dostáva každý deň. Kupujem si u nej kytičku jarných frézií a naozaj sú čerstvé, teším sa z nich celý týždeň. Dávam sa s ňou do reči a hovorí mi, že je na tomto mieste už desať rokov a vybudovala si dobrú klientelu. Dnes robí aj krásne kytice na objednávku a vedie zásielkový obchod. Svojmu obchodíku celkom oprávnene hovorí Florist Artistry.
O deň neskôr sa zastavujem na trhu farmárov v Lancastri. Trhy sa tu konajú dvakrát do týždňa a vždy to pritiahne kopec návštevníkov. Okrem zeleniny a ovocia sa tu dá kúpiť všetko možné od uterákov, perín, lacných kníh po chutné jedlá, koláče a chlieb. Nálada je veselá, trhovníci sa už dobre poznajú a veselo po sebe pokrikujú. Jeden domáci neodolá a zanôti na celú ulicu a predvedie aj pár tanečných krokov. Pozerám sa naňho z úsmevom a pomyslím si: takto by to naozaj malo byť, aby ľudia chodili s nadšením do práce a navzájom sa spolu zabávali.
Tato časť života v socializme akosi zakrnula – vrstva drobných podnikateľov, ľudí hrdých na svoje výrobky, garáž, čajovňu či dielničku. A ešte stále nám to chýba…Tá náväznosť na naše tradície, hrdosť na svoje vlastné úsilie a možnosť vytvoriť krásny, zmysluplný projekt. Nieže by SME SA NEBOLI snažili. Ibaže sa tie dobré nápady, vhodne priestory, rozvíjajúce sa možnosti veľmi rýchlo posunuli do nesprávnych rúk.
