Je tu neuveriteľný labyrint chodieb a potajúcich sa pacientov a personálu, kde nie je zvlášť jednoduché sa vyznať.
Nakoniec ma pohodová recepčná nasmerovala do výťahu na piate poschodie. Hneď ako vystúpim z výťahu zbadám Irenkinu usmievavú tvár. Z posteli na mňa kýva a volá: „ahoj, moja, to som rada, že si prišla.“ Irenka je v podstate moja klientka, o ktorú sa starám v jej domove. Ale súčasne sa medzi nami vytvorilo aj priateľstvo a tak mi občas porozpráva aj to, čo ostatní členovia rodiny možno nevedia.
Podávam jej krabičku s čučoriedkami a očividne sa im teší. Hovorí mi, nech ich umyjem a ponúknem aj ostatné ženy na izbe. A tak ich beriem k vodovodu a delím na dve polovice. Jednu časť dávam na tanierik pre ňu a s druhou polovicou obchádzam okolo izby a ponúkam pacientky, na ktoré veru nie je radostný pohľad. Sú to všetko staršie panie s vážnymi zdravotnými problémami a takmer z každej z nich trčia rôzne hadičky. Väčšinou som si vyslúžila úsmev a ženy si berú dve tri bobuľky, možno hlavne preto, aby moju snahu nesklamali. Len jedna vrtí hlavou a hovorí, že ona čučoriedky moc nemusí.
V izbe vládne napriek bolesti a nemocničnému prostrediu vcelku pohoda a priateľská nálada. Prekvapuje ma, že aj sestra je dobre naladená a netrpí potrebou niekam sa náhliť a odbiehať, ako sme zvyklí u slovenského personálu. Navyše má čas kŕmiť viac postihnuté pacientky. Najprv sa venuje jednej na izbe a potom pomáha pri jedení ďalšej. Zároveň prúdi medzi nimi dialóg a sestra s pacientkou si vymieňajú slová, zážitky, postrehy. Moja Irenka nie je skleslá. Prekvapivo sa pridáva ku každej debate, ktorá ju zaujme. Jedna z vážnejšie chorých pacientiek prejavila záujem o jogurt. Sestra sa ponúkla, že jej nejaký zoženie. Nakoniec to bol jogurt s karamelovou príchuťou, na ktorý pacientka poznamenala, že táto chuť asi nie je pre ňu a tak skončil u mojej Irenky. A tá si ho pochvaľovala.
Irenke podávam knihu, ktorú som jej doniesla - niečo o prírode a duchoch. Je s mojím výberom spokojná a dáva sa do jej čítania. Irenka je vzácna osoba. Po operácii hlavy vníma svet inakšie, komplexnejšie ako bežní ľudia. Možno vidí, či počuje niečo spoza opony bežných zmyslov. Navyše ma uvádza do iných realít, či svetov, pretože u nej sa stiera rozdiel medzi reálnym svetom a fantáziou. Takže od operácie hlavy je jej svet mnohorakejší - jej vnímanie udalostí a prechod do fantázie, minulosti, či budúcnosti je takmer plynulý. Napriek tomu je veľmi bystrá a uchovala si veľa dobrých vlastností zo svojho aktívnejšieho života.
V jednom momente nám Irenka všetkým vyčarila úsmev na tvári. Bolo to, keď do miestnosti vstúpila sestrička a začala sa obzerať dookola bez toho, aby povedala slovo. Irenka sa na ňu chvíľu pozerala a potom zahlásila: „Všetci sme na žive“.
Potom sa Irenka pozerala na starú pani naproti a povedala: „ ona je ako moja mama“. a išla jej dať bozk a všetkým ostatným v izbe popriala dobrú noc. Takže, zase mi niekto ukázal život z opačnej strany. V ľudoch je toho veľa skrytého, len sa treba dobre pozerať.
A ešte jeden zážitok. Irenka veľmi miluje jedlo. Je to jej najväčšia radosť v tomto živote. Možno je to ten pôžitok, čo ju najviac spája s týmto svetom. A vždy keď má zákusok, alebo obložený sendvič rozreže ho na polovicu a povie: „ jeden je pre teba a druhý pre mňa“. Ona dáva z toho, čo má najradšej polovicu druhým ľuďom.
Preto som tu, pri nej. Táto práca ma stojí viac energie a síl ako ktorákoľvek predchádzajúca práca. Súčasne ma však učí pozerať sa na svet inými očami, chápať ľudí a naučiť sa dávať niečo z toho čo mám, aj keď to zatiaľ neviem tak, ako to robí Irenka
