Už grécka mytológia je toho plná - večného zápasu medzi bohmi a bohyňami. A to súťaženie pokračuje aj dnes. Je to nekonečne dlhý zápas – o moc, o presadenie sa, o pochopenie duše toho druhého, o kvalitu vzájomnej interakcie medzi nami. Nemám žiadnych pochýb, že práve táto sexuálna energia medzi nami umožňuje ľudstvu isť dopredu. Skrátka, v kruhu žien je to fajn, ale po čase to začne byť nudné a potrebuje to svoje oživenie. Myslím, že to isté platí o čisto pánskej spoločnosti.
Nedávno mi priatelia z Peru položili otázku, či sú vzťahy a pozície v práci medzi pohlaviami lepšie vyrovnané v Európe ako v južnej Amerike. Povedala som, že neviem posúdiť situáciu v južnej Amerike, ale ako to cítim, v Európe prechádzame veľkými zmenami a napätím medzi oboma pohlaviami. Rodiny trpia, deti trpia, ženy strácajú svoju ženskosť a nehu, lebo nie vždy majú na seba čas a pravdu povediac v pracovnom prostredí sme sa ešte stále dostatočne nepresadili – všetky významnejšie pozície v akadémii, na školách, v biznise a v politike majú v rukách muži.
A keď ma známi spýtali, či si myslím, či som sa presadila v akademickom živote, na chvíľu som sa zamyslela a vyšlo zo mňa: nie, nakoniec som to vzdala a odišla som. Príliš veľa tlakov, konkurencie a nakoniec to bolo pre mňa priveľa stresov a málo radosti. Tiež som mala pocit, že je čas na niečo iné, bol čas pre mňa vymeniť jednu rolu za inú. Faktom však zostáva, že nebolo jednoduché sa presadiť v akademickom prostredí. Keď si pozrieme vedúce miesta a profesorské pozície – tak môžme povedať, že ich obsadzuje 90% mužov. Nie sú až o toľko nadanejší, ale určite sú ctižiadostivejší, agresívnejší a vedia lepšie predať svoje poznatky. A tak sa nejako stalo, že stále spolu zápasíme, stále sa medzi nami -partnermi- vyhrocuje situácia, kto bude robiť kariéru, kto sa presadí viac a kto bude viac podporovať rodinu.
A tak sa nejako sa stalo, že my ženy musíme bojovať o svoje miesto v rodine, v práci, vo vzťahu. Keď sa pýtam mužov, čo si chlapi cenia a čo očakávajú od žien, dostávam odpoveď: nežnosť, nežnosť, nežnosť. A potom sa ocitneme v bežnom živote a zisťujeme, že s nežnosťou sa ďaleko nedostaneme. Život, spoločenské normy, práca, toto všetko od nás očakáva nekonečnú mužskú energiu, racionálne myslenie, rýchle jednanie. Je to mužský svet, kde sa zaváhanie neodpúšťa a s intuíciou sa nepočíta. Nekonečne veľakrát som bola zaskočená mužským prístupom a argumentom – to nie je logické. Ako zostať ženská a nezatvrdiť svoje srdce? Kedy sa tento svet stane viac ženským, bude mať viac pochopenia a viac nehy?
Často sa musíme zamyslieť ako sa presadiť v tomto mužskom svete. Naša jediná šanca je bojovať inak ako muži, bojovať s nehou, tak, aby nebolo víťazov ani porazených. Bojovať s nehou je ďaleko ťažšie ako bojovať bez nej. Znamená to, trpieť a plakať spolu s porazeným. Práve kvôli týmto slzám nie všetky bitky sa podarí vyhrať, ale pomaly sa svet bude učiť, že nie každá porážka je porážkou a nie každý víťaz dosiahne to čo chce. My ženy si zaslúžime svoje miesto. Veď prvá bohyňa zeme bola žena, matka Gaia a z nej vznikla Zem, ľudstvo a všetko naše snaženie a tak dnes stojíme po boku mužov a učíme mužov ako opäť plakať, pred tým ako sa vydáme spolu do boja. Najlepšie, ak to jedného dňa budeme vedieť robiť spoločne.
