Všetci poznáme Einstainov výrok o relatívnom plynutí času: keď je muž v spoločnosti krásnej ženy hodina sa zdá ako minúta. Keď však máme sedieť na žeravej peci, tak sa minúta zdá viac ako hodina.
Zdá sa, že čas pre nás plynie každý deň inak. Jeden deň preletí ako nič. Ďalší deň sa ťahá tak, že sa nevieme dočkať jeho konca. Faktom zostáva, že čelíme paradoxu času – nikto z nás nechce zostarnúť – a predsa sa často snažíme posunúť čas dopredu a dozvedieť sa, čo nás čaká o deň či o dva. Príjemné chvíle by sme radi pozdržali a tie horšie vymazali či urýchlili.
A tak sa zdá, že ľudské telo a ľudská myseľ má schopnosti urobiť oboje. Čas urýchliť, aj čas spomaliť. A môžu nám v tom pomôcť látky či vedomosti známe od nepamäti. U Indiánov a šamanov sú to halucinogénne látky z húb či lian u jogínov sú to meditačné či dýchacie cvičenia. Aký to má význam pre bežný život? Naozaj má dáky význam ovplyvniť naše vnímanie času? Nedávno som sa stretla s informáciou, že v nemocnici Hammersmith v Londýne sa lekári zaoberajú postraumatickými efektami vojakov, ktori prešli devastujúcimi udalosťami v predných líniách (1).
Nie je tajomstvom, že na vojakoch skúšali účinky psilocybínu, čo je práve alkaloid získaný z halucinogénných hríbov. A na počudovanie, nejeden vojak prešiel niečím ako hlbokým momentum prerodenia. Po užití látky bol mozog každého vojaka napojený MRI scanner. Hoci telo bolo v naprostom kľude, psilocylín sposobil, že myseľ sa úplne uvoľnila. Akoby na pár okamžikov prišlo k odpojeniu od reality, k úplnému vyresetovaniu predchádzajúcich negatívnych zážitkov. A čo viac, vojaci prežívali niečo mimozmyslové - možno pocit nekonečna či spynutia s večnosťou - teda s niečím čo ich naplnilo šťastím a pokojom. Keď sa týchto vojakov pýtali na podrobnosti, len sa smiali a väčšinou nenachádzali slová….V ich odpovedi bolo niečo o strate ega, individuality. Pojem času a priestoru pre nich prestal existovať. Odpoveď vojakov bola, že skrátka sa stali súčasťou všetkého, časťou celého bytia. A tento pocit sa nevytratil ani počas ďalších mesiacov.
Vedci sú zvedaví národ a tak študovali, ako psilocylín ovplyvňuje činnosť mozgu. MRI ukázala, že v častiach predného mozgu sa znížil prietok krvi, čo môže mať vplyv na naše vnímanie času. Ľudia s poruchami mozgu v týchto oblastiach nezriedka nevedia odhadnúť čas. Spomalenie času, či mimozmyslové vnímanie spôsobuje aj ayahuasca a iné halucinogénne látky. Počas pôsobenia týchto látok, prichádza k ich interakcii so serotonínom (2) a tak sa súčasne sa zvyšuje pocit spokojnosti u používateľa. Pomocou týchto látok sa môžme dostať sa do iného vnímania reality, ktorý nám je možno vlastný, a dá sa prirovnať k nasadeniu ďalšieho filtra nášho vnímania. Počas pôsobenia filtra sú k nám prefiltrované informácie z podvedomej úrovni a poodhalia sa nám tajomstvá života a prírody.
Štúdiám vplyvu halucinogénnych látok na vedomie ľudí sa venovalo viacero vedeckých týmov (3,4,5). Okrem iného z nich vyplýva, že magické hríby ani ayhauasca nie sú návykové . Trpká chuť ayahuascy skôr spôsobuje, že sa musíme prinútiť ju prehltnúť, a len málokto by ju užíval s pôžitkom. Účinky ayahuascy veľmi výstižne popisuje Pavol Hirax Baričák (http://baricak.blog.sme.sk/t/17091/ekvador-cestopis). Ukazuje sa, že halucinogénne látky v nás otvárajú nové perspektívy, ktoré nám naznačujú možnosti kam sa môže humanita v budúcnosti poberať. Ľudia užívajúci tieto látky často prejdú zmenami osobnosti. Stratia časť svojho ega, sú otvorenejší, vnímavejší k potrebám ostatných a prichystaní spraviť viac v prospech ostatných.
Psilocybín a ayahuasca možno otvárajú dvere nášho podvedomia a tým aj ďalších netušených možností. Tieto látky dokážu zmeniť spôsoby myslenia a naše návyky. Prepájajú nás s prirodou, s poznatkami predchádzajucich generácii, ale možno aj s minulosťou a budúcnostou – a tak čas dostáva úplne inú dimenziu. Vďaka látkam existujúcim v prírode sme dostali možnosť nazrieť, kam sa my ľudia ako súčasť širšej existencie môžeme dostať a ako sa naše schopnosti môžu rozvinúť. Lebo ešte stále sme len na začiatku poznavania sami seba a svoje schopnosti poznávame cez okolitú prírodu a okolitý vesmír. A ako spoznávame prírodu a vesmírne zákony tak sa učíme viac o sebe a využívame tieto informacie na vytváranie niečoho nového čo posúva naše poznanie a obohacuje celý vesmír.
Michael Brooks, At the Edge of Uncertainty, 2014.
Stephanie Pappas, Livescience, Magic Mushrooms Trip Up Brain Activity
Timothy Leary and Richard Alpert, Harvard Psilocybin Project, 1960.
Kraehenmann, Rainer. "Psilocybin-Induced Decrease in Amygdala Reactivity Correlates with Enhanced Positive Mood in Healthy Volunteers". Biological Psychiatry, 2014
