Je ale dovolenkové obdobie a tak sa mi ohlásili priatelia, že by sa chceli u mňa ubytovať a možno zostať nejaký ten týždeň či dva...To nastolilo otázku, ako to zariadiť s ich aj mojim ubytovaním, keďže minimálne večery a víkendy by som rada strávila s nimi. Navyše mi došlo, že takáto práca, ktorá zahŕňa 24-hodinovú pohotovosť, ma unavuje a vyčerpáva. V súčasnosti môj kontrakt obsahuje dohovor na 7-hodín práce, takže som domácim veľkoryso navrhla, že nechám na nich ako rozdelia pracovnú smenu, môže to byť aj v dvoch smenách cez deň (doobeda a poobede), ale od konca mesiaca si prenajímam vlastné ubytovanie a smenu budem u starkej končiť najneskôr o siedmej večer.
Toto vyvolalo menšie povstanie v domácnosti, keďže rodina očakávala, že ja ako opatrovateľka budem prítomná non stop. Viedli sme viacero diskusií, kde občas vo vzduchu poletovali emócie. Nepomohli ani diskusie, kde som vysvetlila, že takýmto spôsobom strácam veľa energie a navyše by bolo dobré, keby som si i ja vybudovala svoje súkromie a okruh známych, s ktorými môžem občas niečo predebatovať, či si vyjsť na kávu a drink.
Takže moja súkromná izbička či bytík, kde sa môžem ukryť sa zatiaľ nekoná. Najprv sa musí stretnúť rodinná rada a potom dostanem povolenie, alebo nie. Padol tu návrh, že mi prispejú mi na hostel, alebo penzión, keď tu budem mať návštevy, ale ďalej sme vo vyjednávaní nepokročili. Žeby som si nabudúce pre svoje návštevy zarezervovala Hilton?
Takže teraz visí riešenie tejto situácie vo vzduchu – sú tu dve možnosti - vyhadzov, alebo povýšenie (príplatok) – a z určitého hľadiska sú obe možnosti je rovnako atraktívne. Veď pravdu povediac, z tejto nikdy sa nekončiacej služby som už dosť unavená. Podotýkam v UK to nie je tak ako v Európe, že sa opatrovateľky po niekoľkých týždňoch striedajú. Ja som tu non-stop, stálica, dievča pre všetko. Áno, mám aj nejakú dovolenku, ale vtedy je na rodine vypomôcť, alebo krátkodobo zohnať náhradu.
Po predchádzajúcich životných skúsenostiach už si viem od týchto emócií vytvoriť odstup. Už dávno som sa vzdala bezhlavého boja so životom. Všetko, čo prinesie život je fajn, a všetko sa skôr či neskôr nejako vykryštalizuje. Chápem však, že rodinka prežíva snahu o zmenu v status quo veľmi intenzívne. V rodine nastala veľká debata, medzi jednotlivými zúčastnenými prebehlo aspoň 10 telefonátov. Bolo cítiť vírenie myšlienok, ako moje myšlienky interagujú s myšlienkovými pochodmi ostatných zúčastnených. Naše slová sa vo vzduchu stretávajú, navzájom sa ohýbajú, naše myšlienky a návrhy sa točia ako vo vetre. V tejto atmosfére, ktorú sme rozprúdili ohľadom ďalšieho usporiadania práce, cítiť rozdielnosti, ako ich vôľa stojí oproti mojej vôli a toto vzájomné pôsobenie rozhýbava energie v celom okolí, nielen tu v dome ale aj v rodinách detí mojej starkej, no a ani tam sa to nezastaví, lebo ich nálady, slová a rozhovory sa prenášajú ďalej do ich prostredia, do práce, okolia, a ovplyvňuje to navzájom výmenu našich energií. Tento pohyb náboja vo vzduchu je fascinujúci, každá myšlienka, nesie svoju energiu, a náboj určitého návrhu, či potenciálu realizácie, ktorý stále ešte nie je zhmotnený a môže prijať tisíce podôb. Postupne sa táto energia mieša s myšlienkami ostatných a vytvára vo vzduchu energicky náboj, ktorý vrcholí našou spoločnou integráciou a realizáciu.
Fascinuje ma, že toto dianie môžem pozorovať ako pozorovateľ. Výsledok pre mňa nie je až natoľko smerodajný. Som tu rada, spravila som dobrú prácu a ak zostanem, spravím jej viac, ale ak život chce, tak ma to posunie o dom ďalej, alebo prinesie iné príležitosti. Nič nie je statické, je to ako obloha, kde sa stretávajú obláčiky našich vôlí a rozhodnutí a občas prinesú prehánku, alebo letný dáždik a občas prinesú slniečko. A túto oblohu vytvárame ja a ty a ohýbame vôľu iných a občas iní ohýbajú nás. A v tom to je, nechať sa ohnúť, ale potom sa zasa vystrieť a s úsmevom isť ďalej. Lebo život je hra, veľké divadlo a my sme jeho herci. Dnes hrajem túto úlohu o týždeň či mesiac budem hrať ďalšiu.
A tlieskam všetkým hercom, veď nie je na tom nič zlé, keď občas preletí blesk - je to len malá búrka, malá vlna vo vesmíre, čo nám oživuje naše denno denné javisko, a usmerňuje naše kroky na ceste, na ktorej sa občas šmýkame, a potom zase pokračujeme ďalej.
