V istom zmysle láska je naozaj prežívanie – precítenie očarenia, pohody, spokojnosti s tým, čo sa s nami deje. Stotožnenie sa s vnímaním, že sme v zasnenej krajine, kde sú všetky farby sýtejšie, tráva je zelenšia a slnce svieti jasnejšie. Láska je však aj ako slobodný vták na oblohe, dnes je tu a zajtra tu už nie je. Zostane len jej tieň.
Všetci máme túžbu nájsť spriatelenú dušu, alebo niekoho, kto nám rozumie. Potreba spriaznenej duše nám nedá pokoja. Možno je to len naša túžba, doplniť si to, čo nám v živote chýba. Obyčajne u svojho partnera hľadáme vlastnosti, ktoré si nejako potrebujeme doplniť.
Je krásny slnečný deň. Sedím na nábreží, a vnímam ľudí okolo seba. Pozerám sa na nich a hľadám v ich očiach úlomky lásky. Vidím mladých ľudí držiacich sa za ruky, rodičov s deťmi veselo šantiacimi na brehu, ale vidím aj staršie páry, ktoré sa už nevodia za ruky a osamelých unavených chodcov kráčajúcich naokolo. Akoby sa láska pre niektorých ľudí už minula. Možno nakukla na chvíľu do nášho života a potom sa zase vytratila. Čo to je tá láska? Je to len naša fantázia? Len chvíľkové prežívanie našich tajných snov?
Láska je ako sen, ako kus našej fantázie. Prichádza z iných svetov. Nikdy nevieme, kedy sa zjaví a kedy zasa odíde. Bola zasiata do nášho srdca nejakým vplyvom, ktorý je mimo nás. Možno bola vpísaná do hviezd len pre nás od najstarších vekov. My si ju nevyberáme, ona si vyberá nás. Možno je posolstvom z iného vesmíru. Možno je tým motorom, čo mení nás a postupne mení svet. Je malým kúskom zázraku, možno kúskom strateného raja. Je ako mäkký a nežný obláčik na nebi. Láska je ako jemný závoj, ktorý prikrášľuje skutočnosť. Raz sa závoj rozplynie a my vstúpime opäť do reálneho sveta. Vidíme svojich partnerov, svojich blízkych zase raz, ako sú – so všetkými slabosťami, úzkosťami a strachmi. Hrdina z rozprávky sa rozplynul a sme to opäť my. Ľudia, ktorí potrebujú oporu, radu a povzbudenie.
Prežili sme však zázrak, dostali sme sa za hranice obyčajného sveta. Láska nás učí, že máme viac síl, ako si myslíme. V okamihoch lásky vieme vzdorovať celému svetu, vieme pohnúť svojou mysľou, svojou vôľou, naše odhodlanie nepozná hraníc. Už to nie sme my, premieňame sa naozaj na princezné a princov z rozprávky. Dostávame možnosť vidieť a precítiť naše nespútané sily, vieme isť do krajností. Vtedy sme ľuďmi v našej plnej kráse.
Občas myslím na vzťahy môjho života. Hovorí sa, že žena, ktorá je milovaná jedným mužom, je milovaná aj ostatnými. Možno je to tým, že láska nás robí vnímavejšími a štedrejšími. Láska sa mnohonásobne znásobí keď je opätovaná; a potom je aj závidená zo všetkých strán. Žena, ktorá je zaľúbená, rozdáva lásku na všetky strany. Jej pohyby, úsmevy, ladnosť a šarm patria všetkým. Tam, kde je láska, je pocit spokojnosti, šťastia, mieru a potechy. A táto láska vyžaruje na všetkých bez rozdielu, premieta sa do ľudských sŕdc. Bez lásky naše ostatné snaženia a ciele dávajú len málo zmyslu. S láskou sú naše skutky menej sebecké a nesú v sebe viac súcitu pre blízkych. Keď pochopíme život trocha hlbšie, veľa pocitov a myšlienok sa premení na súcit.
Láska je ako sen. A niekde ďaleko mimo nás sa spriadajú naše sny a fantázie. Prenikajú do vzdialených galaxií a vracajú sa sem na zem, kde vytvárajú obrazy nášho života. Tam, v ďalekých galaxiách som naďalej princeznou, tu na zemi som to opäť ja a tak sú mi dopriate len úlomky lásky a len drobné zrniečka poznania. A toto ma vedie ďalej, na ceste, kde sa život odvíja v súznení medzi svetom a fantáziou.
