Všetko sa mi vidí úžasné. Kútikom oka pozorujem šamana Rogera. Je uzemciteho vzrastu, srší z neho energia a iniciatíva a neskôr sa dozvedám, že toto sú naozaj jeho základné danosti. On je hlavnou silou ceremónií, ale aj výsadby liečivých sadov a starostlivosti o osirelé deti v šamanskom centre postavenom na výchovu detí z Rogerovej iniciativy.
Neskôr sa stretávam aj s jeho manželkou, ktorá mi s hrdosťou ukazuje malého vnúčika. Keď sa pýtam, či aj on raz bude šamanom, pani len hrdo prisvedči "Si." Pani manželka je rovnako nabitá energiu a vypomáha okolo návštevníkov prichádzajúcich do Suipino osady. Okrem ceremónií má šaman na starosti prípravu extraktov a zábalov; mieša masti z rastlín a cez deň ich ordinuje nám návštevníkom. .
Prva ceremonia - Šaman začína s tichým spievaním ikarov, postupne sa pridávajú aj ďalší šamani, kazdy vo svojej vlastnej tonine. Uspech šamanovho liečenia závisí od jeho schopnosti, ako sa dokáže vcítiť do človeka a nechava na nas pôsobiť prírodné a podvedomé sily.
V tomto okamihu prežívam hlavne silný pocit tajomna, niečoho neznámeho, čo tu mám prežiť. Stále mám pocit, ako by sa predo mnou rozprestieralo javisko. Na jednej strane sme my, diváci, na strane druhej oproti nám sú šamani so svojimi nápevmi, rituálmi, tichym piskovaním. Mne sa ro javi ako nezvyčajná hra so zvukmi. Šamani si obliekajú svoje rúcha, vyťahujú rituálne potreby. Nechýba mapacho tabak a rituálna voda Florida. Tento pocit vesmírneho divadla sa vo mne ešte umocní, keď sa dostaneme do polospankoveho, ale vysoko vnímaveho stavu. Prežívané udalosti, ale aj okolita reality sa mnohonásobne zintenzívnia. Každý pocit, každá myšlienka, farba, zvuk budú mať nekonečne vyššiu intenzitu a silu.
My, civilizovaní ľudia, sme odchovaní na televízii. Každodenne chceme prežiť nejaké show, chceme zažiť divadlo, thriller, napätie, ale akosi sme zabudli, že najintenzívnejšie zážitky a drámy produkuje naše vlastné vnútro. Všetko čo potrebujeme, už máme a vieme to nájsť v nás samých. Páči sa mi, že Roger a šamani sú naprosto prirodzení. Aj oni konzumujú ayuhuascu a postupne sa vciťujú do svojich rolí a vedia, že musia dozerat na všetko, čo sa udeje v tejto miestnosti (maloke) počas ďalších šiestich-ôsmich hodín. Začína sa predstavenie, v miestnosti je takmer tma, vidno len obrysy ľudských bytostí. Nočnou tmou poletujú nápevy piesní, vôňa tabaku a tichý šepot ľudí. Ceremónia sa začína podaním malej šálky ayahuascy. Keď príde rada na mňa, pijem ju až do dna. Samotná tekutina je horkasto sladká, nie veľmi príjemná ani však veľmi odpudivá. Aspoň nie spočiatku, neskôr ju budem zvládať horšie a horšie. Možno to bude znakom, že v najlepšom treba prestať.
Začína sa moja cesta do neznáma. Rastlinka začína mať svoje účinky a ja začínam vnímať prvé tajomstvá tejto noci.
Kamarát Rasti vedľa mňa mi ponúka ďalšiu cigaretu ušúľanú z domáceho mapacho tabaku. Hovorí mi, že nie je dôležité, či ju vťahujem do pľúc, alebo nie. Tabak má podľa tradície domáceho obyvateľstva očistné účinky, a ja tuto cigaretu tiež tak chápem: očisťuje ma o ochraňuje od všetkého neznámeho čo ma môže postihnúť, posúva ma do neznámych svetov a spolu s ayahuascou ma sprevádza do pootvorených tajomstiev podvedomia. Takže keď si zapaľujem cigaretu používam ju ako súčasť, či zahájenie obradu, ktorý sa deje okolo mňa. Cigaretový dym pre mňa vytvára aj clonu, predel, ktorý ma oddeľuje od reálneho života, aký vedieme cez deň a tajomnom, ktoré sa práve teraz prebúdza a tvorí predo mnou.
Uvedomujem si, že význam slov tvoríme v našich mysliach. Či niečomu prisúdime negatívny, alebo pozitívny účinok záleží len na nás. Často nám naše spoločenskeé normy určujú čo je správne a čo nie. Ayauhuasca je naprosto legálna v juhoamerických krajinách a je tu používaná od nepamäti. Látky bez našich návykov, bez našich pocitov nie sú pozitívne ani negatívne. Až my sami im dávame určitý význam. Všetko na nás môže účinkovať ako liek, alebo droga v závislosti, aké sú naše energie a aké sú naše skutky, nálady a zámery. Neskôr sa s tunajšími priateľmi rozprávame aj o používaní iných látok, ktoré sa u nás považujú za zakázané , napr. marihuany, psychedelických hríbov, či šalvie divotvornej. Všetky tieto látky môžu v nás vyvolať halucinácie, ale súčasne môžu otvárať dvere do neznáma, do niečoho, čo sme v sebe doteraz neobjavili. Nič z tohto nepropagujem, len sa snažím naznačiť, že ľudská osobnosť je oveľa všestrannejšia a zraniteľnejšia, a obsahuje oveľa viac neznámeho, či možno spirituálnejšieho ako doteraz poznáme. Je tu tiež naša tajomná čast, ktorú sa možno bojíme objavovať.
Uplynulo asi dvadsať minút a dostávam sa pod pôsobenie rastlinky. Áno, mám strach, lebo neviem presne čo čakať, a ako sa prejavia jej účinky na mne. Tiež mám strach z toho, čo som počula o drogách, skrátka, že majú na nás vplyv, ktorý v okamihu použitia nevieme ovplyvňovateľ, alebo riadiť. Čiže stále mám potrebu byť v pozícii dokonalej kontroly svojho života a sebaovládania. Toto je tiež časť ilúzie, ktorú riešime celý život. Chceme riadiť, organizovať a aktívne zasahovať do svojho života. V určitom čase je to v našich silách a tvoríme si ilúziu ako krásne si svoj život zariadime. A potom príde prvá búrka, ktorá zmetie všetko zo stola a aj táto ilúzia je preč. Znova sme na svete nahí, bez financií, bez zabezpečenia a bez priateľov a kde sa podali všetky naše ilúzie? A tak si hovorím, že sa pri tejto príležitosti treba poddať, akceptovať, čo nám má rastlinka povedať a zbytočne nebojovať so sebakontrolou…
Snažím sa trpezlivo ležať so zatvorenými očami a vnímať všetko, čo mi tento čas prináša. Mierne sa mi krúti svet, vnímam nevoľnosti tráviaceho traktu. Pred očami mi krúži biele a tmavé svetlo, otváram oči, stále je to tam. Potom zasa vnímam pohyb v mojich črevách a chce sa mi vracať a tak sa tomuto pocitu poddávam a obraciam obsah svojho žalúdka do kýblika. Moje prvé dve ceremónie boli len malou ukážkou, toho čo príde neskôr. Pootvorilo sa mi len malé okienko do neznáma a začala som vnímať pokoj a mier naokolo, svetielka blikajúce okolo mňa, o ktorých som nevedela povedať, či sa dejú vonku a či v mojom vnútri. K tomu sa pridali prekrásne nápevy šamanov, ktoré ku mne prichádzali akoby z diaľky. Zvyšok noci som už prespala, občasne sa prebudiac zo sna a cítiac záchvevy mojich čriev pod účinkom ayahuasky.
Bola to ťažká i nádherná noc a po jej ukončení som si ešte stále nebola istá, či chcem s ayahuascou pokračovať. Ale šaman to už vedel. Cítil aj moje pochybnosti a tak mi naordinoval na tento týždeň pauzu od ceremónií.
Počas pobytu u Shipibov som absolvovala celkovo trinásť ceremónií. Mojim odchodom z Peru to však neskončilo. Vlastne príbeh s ayahuascou sa nikdy nekončí. Od jej posledného použitia už uplynulo niekoľko mesiacov a jej prítomnosť cítim stále v sebe. Táto rastlina sa stala súčasťou mojich buniek a súčasťou môjho poznania. Prechádzam životom a pozerám sa na svet a dianie trocha inak - ako keby aj vo mne bolo zasiate semienko šamanizmu a začínam chápať veci z rôznych pohľadov. Naše hľadanie pokračuje, stále sa máme čo učiť od blízkych, prírody a svojho okolia. Tentoraz mi svoje poznanie sprostredkovala ayahuasca, rastlina, ktorá otvára naše zmysly a naše vedomie. Už teraz viem, že sa k nej opäť vrátim. A vy sa ku mne môžte pridať.
Buďme šťastní. TARA
