To je úvod v knihe od Michaela Brooksa s nâzvom 13 vecí, ktoré nedávajú zmysel: Potom dodáva: "Určite to nie je jednoduchý výťah, je to typ s otvorenou sieťovou klietkou, a navíjacím systém…z konca 19.storočia .... Ale ja som ho aspoň dokázal použiť.
Nazrela som aj do jeho druhej knihy s názvom Na okraji neistoty (At the edge of uncertainly). V svojich knihách (1,7) sa zaoberá celým spektrom poznatkov a skutočností, ktoré si zatiaľ nevieme vysvetliť – ako existenciu tmavej hmoty, vedomia, placebo efektu a fungovanie biochémie a DNA v tele - pýta sa, či sme iba zhlukom chemických elementov v ľudskom vreci?
Pravdou je, že na mnohé otázky odpovede ešte len hľadáme …a to hľadanie sa pravdepodobne nikdy nekončí. Hľadanie pokračuje z oboch úrovní, z pragmatickej – pozorovanie sveta a skúškou na sebe samých– a z vedeckej, zdôvodnenie našich pozorovaní a ich kvantifikácie pomocou rovníc a štatistík.
Mňa z posledných štúdií zaujali najmä poznatky o ľudskej mysli, biochémii, reakcie na prostredie, čo nas dáva do pohody, ako nas ovplyvňujú naše návyky, nalady, depresie a existenčné strachy. Pretože človek je naozaj vrece biochémie…. alebo môžme byť ďaleko viac?
Chemické látky, akékoľvek, prírodné či syntetické majú na človeka neuveriteľný efekt. V minulosti som mala možnosť pozorovat pani - ako jej opatrovaľka, ako výrazne na jej správanie pôsobí zmena a množstvo liekov. Stávalo sa, že niektoré lieky jej spôsobili utlmenie mysle, iné v nej spôsobovali náladovosť až agresivitu, hoci svojim založením mala miernu povahu. Ďalšie vyvolávali snahu o dominanciu, či vynorovanie sa spomienok. Najhoršie boli lieky, ktoré navodzovali letargiu. V takomto stave bola ospalá, bez záujmu a nedalo sa s ňou vôbec rozprávať. Čo i len malé zníženie dávky mohlo vyvolať viac záujmu o svoje okolie a denné činnosti.
Tento istý efekt som si uvedomila, keď mi syn povedal, že sa počas viacerých mesiacov cíti vyčerpaný a bez nálady. V tom čase používal predpísané lieky. Jeho lekár bol natoľko svedomitý, že mu nakoniec spravil krvné testy, na ktorých sledoval ako rýchle sa lieky vstrebávajú v synovej krvi. A zistil, že v synovom prípade to bolo mnohonásobne pomalšie ako sa deje u bežného pacienta. Takže stačilo znížiť denné dávky.
Podobne je to aj u mňa s tabakom, alebo alkoholom. Alkohol ma na rozdiel od iných ľudí utlmuje a hoci ma uvoľní, tak sa mi chce v konečnom dôsledku spať. Z tohto dôvodu som sa týchto látok úplne vzdala. Ďalším dôvodom bolo ovplyvnenie mojej osobnosti. Tieto látky menia moje bežné správanie a necítila som sa byť sama sebou. Všetko, čo sa nám dostáva do tela sa nejakým spôsobom dostane do bunkovej hmoty a trvá to radu týždňov, kým sa to znovu vyplaví.
Sú ľudia, ktorí na zmenu nálady používajú psychodelické drogy. Netreba nič odsudzovať, všetko v malých mnozstvách je liek z prírody. Navyše, psychodeliká su v dnešnej dobe intenzívne študované, pretože môžu potláčať depresiu a pomáhajú riešiť problémy drogovej závisti.
Nie je tajomstvom, že na vojakoch skúšali účinky psilocybínu, čo je práve alkaloid získaný z halucinogénných hríbov. A na počudovanie, nejeden vojak prešiel niečím ako hlbokým momentum prerodenia. Po užití látky bol mozog každého vojaka napojený MRI scanner. Psilocylín spôsobil, že myseľ sa úplne uvoľnila. Akoby na pár okamžikov prišlo k odpojeniu od reality, k úplnému vyresetovaniu predchádzajúcich negatívnych zážitkov. A čo viac, vojaci prežívali niečo mimozmyslové - možno pocit nekonečna či spynutia s večnosťou - teda s niečím čo ich naplnilo šťastím a pokojom. Keď sa týchto vojakov pýtali na podrobnosti, len sa usmiali a väčšinou nenachádzali slová….V ich odpovedi bolo niečo o strate ega, individuality. Pojem času a priestoru pre nich prestal existovať. Odpoveď vojakov bola, že skrátka sa stali súčasťou všetkého, časťou celého bytia. A tento pocit sa nevytratil ani počas ďalších mesiacov.
Vedci sú zvedaví národ a tak študovali, ako psilocylín ovplyvňuje činnosť mozgu. MRI ukázala, že v častiach predného mozgu sa znížil prietok krvi, čo môže mať vplyv na naše vnímanie času. Ľudia s poruchami mozgu v týchto oblastiach nezriedka nevedia odhadnúť čas. Spomalenie času, či mimozmyslové vnímanie spôsobujú aj halucinogénne látky. Počas pôsobenia týchto látok, prichádza k ich interakcii so serotonínom (2) a tak sa súčasne sa zvyšuje pocit spokojnosti u používateľa. Pomocou týchto látok sa môžme dostať do iného vnímania reality, ktorý nám je možno vlastný, a dá sa prirovnať k nasadeniu ďalšieho filtra nášho vnímania. Počas pôsobenia filtra sú k nám prefiltrované informácie z podvedomej úrovni a poodhalia sa nám tajomstvá života a prírody.
Štúdiám vplyvu halucinogénnych látok na vedomie ľudí sa venovalo viacero vedeckých týmov (3,4,5,6). Na základe týchto výsledkov Imerial College v Londýne uvádza, že magické hríby ani ayhauasca nie sú návykové, a pacienti vykazujú zlepšenie stavu už po dvoch dávkach psilocybinu (10 mg a 25 mg bola aplikovaná o týždeň neskôr).
Psilocybín a ayahuasca možno otvárajú dvere nášho podvedomia a tým aj ďalších netušených možností. Tieto látky dokážu zmeniť spôsoby myslenia a naše návyky. Prepájajú nás s prirodou, s poznatkami predchádzajucich generácii, ale možno aj s minulosťou a budúcnostou – a tak čas dostáva úplne inú dimenziu.
Vďaka látkam existujúcim v prírode sme dostali možnosť nazrieť do širšieho poznania skutočnosti. Lebo ešte stále sme len na začiatku poznávania seba a svojich schopností. Tieto schopnosti len postupne odhaľujeme cez okolitú prírodu a okolitý vesmír. A ako spoznávame prírodu a vesmírne zákony tak sa učíme viac o sebe, posúvame hranice nášhe poznania a naopak -naše poznanie obohacuje celý vesmír.
A tak nám nezostáva iné, ako pozorovať, experimentovať a príjmať nové riešenia, občas sa vrátiť naspäť v čase, či hľadaní. A znova a znova sa pokúšať otvoriť dvere výťahu, tak ako sa o to snažili Nobeloví kandidáti na začiatku článku. Nebol to obyčajný výťah. V hoteli Metropol sa každoročne stretávajú významní vedci..a tak sa týmto výťahom viezol Einstain i Bolzman, i Planck…a mnohí ďalší…a ak navštívime hotel Metropol aj my sa môžme presvedčiť, že je to práve výťah, čo nås posúva vyššie…ak sa nàm podarí ho otvoriť...
Michael Brooks, At the Edge of Uncertainty, 2014.
Stephanie Pappas, Livescience, Magic Mushrooms Trip Up Brain Activity
Timothy Leary and Richard Alpert, Harvard Psilocybin Project, 1960.
Kraehenmann, Rainer. "Psilocybin-Induced Decrease in Amygdala Reactivity Correlates with Enhanced Positive Mood in Healthy Volunteers". Biological Psychiatry, 2014
Dr Robin Carhart-Harris and co-workers. The Journal of Scientific Reports.
Michael Brooks, 13 things that not make sense, 2008.
