A tak sme sa vybrali hľadať liečiteľku z knihy. Vedeli sme, že pôsobila v Bodhanate, v časti Káthmandu, ktorá je navštevovaná ako pútnické miesto. Ani po dlhšom blúdení a vypytovaní sa nám ju však nepodarilo lokalizovať. Nakoniec sme sa rozhodli pre jednoduchšie riešenie - a to návštevu tibetskej kliniky. Po ceste som sa dozvedela, že moja spolubývajúca, sa aktívne zaoberá bylinkami a vedie obchodík so zdravou stravou, poradňou pre ženy a hodinami jógy. A tak sme mali dôvod získať informácie o prírodnom spôsobe liečenia.
Ale pekne po poriadku. Na internete sme získali informácie o Shelkar klinike v Bodhanate. Po menšom dotazovaní nás domáci nasmerovali k vyššej budove s názvom Shelkar centrum tibetskej medicíny. Centrum sa moc nelíšilo od našich ordinácii. Zamestnanec pri pulte nám podal časenku a keď som sa spýtala, ako dlho sa čaká, povedal, že naše poradové číslo príde na radu tak o hodinu. Za zamestnancovým chrbtom bola miestnosť, očividne lekáreň, s mnohými policami. Namiesto bežných liekov tam boli naskladané dvojlitrové fľaše s rôznymi bobuľami, práškovými zmesami, prísadami, koreninami. Ako pacienti vychádzali z ordinácie od lekára, tak im dve asistentky odsypávali z jednotlivých prísad a písali im návody, ako tieto prášky a byliny používať. Všetko v lekárni bolo na prírodnej báze.
Keď prišiel na mňa rad ísť do ordinácie, lekár mi venoval patričnú pozornosť. Tibetskí lekári sa už vizuálne snažia odhadnúť prvé príznaky na pacientovi. Toto nám pripomínal aj náš slovenský učiteľ čínskej medicíny– prízvukoval, že ak budeme mať vlastnú ordináciu, je dobré mať dlhšiu chodbu, či vstup do ordinácie, aby sme mohli pozorovať pacienta, ako vchádza, čo cíti a ako sa správa. Podobne tibetský lekár mi venoval náležitú pozornosť. Lekár začal vyšetrovanie sériou otázok a pozorovaním. Pokračoval meraním tlaku, váhy a pulzu. Spýtal sa ma na bolesti chrbta a kĺbov, ktoré som dovtedy vôbec nespomenula. Predpísal mi niekoľko liekov na povzbudenie organizmu a tiež suchú pokožku a poslal ma do lekárne na vybratie liekov. Predpísal mi toho veľké množstvo - vraj aby mi to vystačilo na tri mesiace. Biznis je biznis. Hoci sa za vyšetrenie sa platí len minimálny poplatok – niečo ako 1 Euro, treba si zaplatiť za rastlinky. Cena je okolo 5 až 10 Euro za dávku na mesiac. Lieky som dostala v podobe pomletého prášku a malo sa to užívať malou lyžičkou 3-4 krát denne.
Neskôr som si našla na internete dalšie informácie o týchto rastlinách. Zaujímavé boli najmä účinky ruty a somnaru. Ruta 6 bola v posledných rokoch skúmaná ako rastlina, ktorá selektívne potláča rakovinové bunky v mozgu.
Čínska medicína (od ktorej je odvodená aj tibetská) nie je ani u nás celkom neznáma. V našom prostredí na Slovensku máme hneď tri dostupné školy čínskej medicíny - v Prahe, Brne a Bratislave. Mala som možnosť absolvovať úvodný kurz v Bratislave a hneď od začiatku bolo ťažisko výučby sústredené na diagnostike orgánov na základe merania tepu. Tep sa meria priložením troch prstov na zápästia jednej aj druhej ruky. Každý prst sleduje záchvevy (odozvu) jedného orgánu. Čo je celkovo šesť orgánov na oboch rukách v základnej polohe a pri hlbšom pritlačení sa dá namerať ďalších šesť orgánov. Z tohto vie lekár usúdiť, či je niektorý orgán oslabený, alebo naopak energeticky vybudený.
Energetické vyrovnanie, či posilnenie orgánu sa dá vykonať akupunktúrou, či akupresúrnou masážou. Akupunktúra používa akupunktúrne body na tele, ktorých napichnutím vieme stimulovať orgány, či regulovať bolesť. Akupresúra má v podstate podobný, hoci menší účinok, a je založená na aplikácii tlaku na jednotlivé body, či dráhy - je teda energetická masáž, ktorá sleduje meridiánové dráhy.
Základom čínskej medicíny je snaha o udržiavanie rovnováhy a prúdenia energií medzi jednotlivými orgánmi v tele. Chcela by som zdôrazniť najmä jej preventívny účel, lebo obyčajne sa dostaneme do ordinácie až keď je neskoro. Diagnostika a včasné rozpoznanie chorôb ma v čínskej (i tibetskej) medicíne veľký význam. Náš učiteľ nám na základe jednoduchého, niekoľko minútového vyšetrenia často vedel povedať o skrytých smútkoch a problémoch, ktoré ovplyvňujú naše zdravie. Spomínam na udalosť, keď jednému kolegovi zmeral tep a povedal: ej, tejto noci bolo dáko veľa sexu. Inokedy zase dievčatám povedal: choďte a dajte si vyšetriť maternicu, niečo sa mi tam nepozdáva.
Tibetský systém je založený na budhistickej filozofii a psychológii. Vysvetľuje, že všetko existujúce alebo neexistujúce vo svete pochádza z mysle (vedomia) a piatich elementov (oheň, voda, zem, kov, vzduch). Myseľ je považovaná za základ. To, čo máme v mysli pôsobí na naše fyzické zdravie. Myseľ je tvorcom vonkajších a vnútorných javov.
Vedomie a päť elementov sa prejavujú vo forme energie a nadobúdajú tri aspekty: telo, energiu a myseľ. Tieto sa v ľudskom tele odrážajú v podobe troch archetypov a energií s názvom vietor (tib: Lung), žlč (Khrispa, výslovnosť: Tripa) a hlien (Badken). Archetypy, alebo princípy, sú základom energie, ktorá neustále tečie v ľudskom tele a udržiava rovnováhu a zdravie s duševným vedomím. Tri princípy zodpovedajú za pozitívny vplyv na zdraví. Ak sú v rovnováhe a harmónii je náš organizmus zdravý. Ak však dôjde k strate rovnováhy medzi nimi, nastanú ochorenia. To je ústredný koncept všeobecnej teórie, etikológie, patológie, diagnostiky, liečby tela a mysle v tibetskej medicíne. Takže tibetský lekár vníma človeka ako celok, kde každá telesná choroba sa odzrkadľuje v ľudskej mysli a v ľudskej energii.
Súlad mysle a tela považujem za hlavné posolstvo čínskej medicíny – liečiť telo v jeho prepojení s vedomím. Liečiť každý orgán, v spojení s ostatnými činnosťami tela, a nezanedbávať pritom psychiku a pohodu človeka. My ľudia, často polemizujeme o význame alternatívnej medicíny. Otázka možno stojí nebáť sa používať tradičné prostriedky, ale nevyhýbať sa ani moderným metódam a prístrojom. Spojiť klasické a tradičné s tým, čo sa ešte len učíme a čo ešte len objavujeme.
