Iba na základe dôsledného osobného skúmania má teda určité veci prijímať, alebo odmietať.
Spoliehaním sa na názory iných a preberaním ich postojov sa totiž stávame bytosťami nesamostatnými, ktoré povrchne odsúdia, alebo aj trebárs príjmu čokoľvek, pretože je to tak pohodlnejšie. Netreba pritom samostatne myslieť, ani skúmať.
Každé naše rozhodnutie nám však neodvratne prináša určité dôsledky. Pri povrchnom, neuvážlivom a zlom rozhodnutí môžu byť tieto dôsledky len negatívne. Poctivé, dôsledné, pozorné a hlboké zvažovanie je tou najlepšou zárukou toho, že budeme schopní zaujať správny postoj a nájsť správne riešenie, čoho dôsledkom by potom logicky nemalo byť pre človeka nič negatívneho.
Uveďme si príklad: Keď pred 2000 rokmi stál Ježiš pred Pilátom, v dave, ktorý mal rozhodnúť o jeho živote a smrti sa nachádzalo iba niekoľko nenávistných, prípadne podplatených krikľúňov. Ich úlohou bolo kričať: Ukrižuj!
Títo zlovoľní však svojim pokrikom strhli ľahostajný, nemysliaci a dôsledne neskúmajúci dav, takže napokon celé masy kričali ono tragické: Ukrižuj!
Avšak bez uvedomenia si dôsledkov osobnej duchovnej zodpovednosti za každý náš čin si títo ľudia na seba neuvážene uvalili nesmierne veľkú vinu, nazývanú aj karmou, alebo zlým osudom, ktorého ťažké dôsledky museli od tejto chvíle znášať.
Poučenie je teda nasledovné: Prísnemu, dôslednému, vážnemu a až bezohľadným skúmaniu treba podrobiť všetko, čo sa chystáme prijať, alebo zavrhnúť.
Výsada myslieť totiž v sebe nesie povinnosť skúmať! Každá ľahkomyseľnosť, každé nekritické a povrchné prijatie názoru niekoho iného, alebo ľahkomyseľné odmietnutie a odsunutie toho, čo skutočnú hodnotu predstavuje sa nám môže stať v dnešnej vážnej dobe osudným.
