Dieťaťa plačv máji 1920-tom,mrákavy dňa, oblohy, svojim hlasom,pretnúc obavy,plnou silou roztrhol.Karol, Lolek,mestom znie to volanie,Wadowice, aký pokladv svojich bránach,nepoznajúc, skrývate?Kroky z detstva, v dospelosťvietor odvial nesmelosť,odvahu žiť, pracovať,pre druhých si vždy nájsť časpriviať smel,v duši Tvojej klíči sen,byť pre Boha,... láskou len.Dvere viac jak dokorán,nádej, na obraze rám,ukryté sú v Tebe,človeka Tvoj pohľad,láskou nájde.V rokoch keď si hľadal tvár,presný náčrt túžob v nich,krížom Boh Ťa navštívil,len s otcom už ostávaš,rodinu v ňom celú máš.Čím sa vietor chytiť dá,zrátať piesku plnú hrsť,človek dá sa osloviť?Zo svojej tmy zachrániť.Tvojím žitím, o nádeji,správa vinie sa jak niť.Plný síl a zápalu,pre mladosť i pre krásu,nadchnúť, dušu pohladiť,úsmevom zoceliť tvár,poskytnúť v dňoch priestor jasu,život prežiť ako dar,si nám, Karol, ukázal.
