
Pozri hore, na tie štítyTatier čo sa týčia,nebies ústretyplné ducha slobody,otvor oči vôkol sebamožno ti v tej kráse,radosť dušu zaplavíMladým,ktorých sprevádzašdal si nádej,lásku tiež,chcú kráčať pri Tebe,vojsťdo tváre človeka.Ako biskup v Krakowe,ťaháš von,na rieku s nimi,staré dobré kanoe.Lyže v zime,silné nohy,svahom letíš.Celou dušou... túžiš,v dobro človeka.Čo nás môže zastaviťv žití s Bohom,v radosti,v rozhodnutí pre lásku.Hľadáš v Ňomv hĺbke, priamo,odpovede,na tú večnú otázku.Vravíš:„Poďte chcem vám,na dlani tu srdce dať,láskou, ktorá plynie,z Boha,milovať.“Vďaka,že si bol tu s nami,keď v nás,vietor Ducha,hasnúť započal.